Menu
Marec je mesiac knihy. Vedia to aj v Gemersko-malohontskom múzeu, kde sa v stredu 4. marca od 9:00 do 14:00 hod. uskutoční beseda s historičkou Évou Kerényi, autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786). Beseda bude vedená v slovenskom aj maďarskom jazyku a koná sa pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred, a to u Ivety Krnáčovej, knihovníčky múzea, na čísle 047/56 32 741, kl. 23 alebo 0910 925 955. Vstupné je 1 euro. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
„Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku,“ uviedla autorka knihy Éva Kerényi.
Rimavskosobotský rodák István (Štefan) Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok.
Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, teológiu, kozmológiu, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Okrem pozície učiteľa priniesol spoločnosti veľa pozitívneho aj v mnohých ostatných sférach života. Niekoľko rokov počas svojej mladosti pôsobil aj ako kazateľ. Ako lekár zobral do rúk riadenie zdravotníctva Kolégia, bol prvým školským lekárom v Uhorsku a hlavným dozorcom debrecínskych lekární. Vyznamenal sa tak isto v astronómii, pomocou hvezdárskych pravidiel vymedzil geografickú polohu Debrecína. „Diabolský profesor“, ktorý vyučoval pomocou experimentov, sa zaslúžil o prezývku „uhorský Faust.“ Svojim moderným, európskym myslením generoval okolo svojej osoby mnoho legiend, ktoré však nemajú pravdepodobne nič spoločné s jeho osobou a životným dielom.
Okrem tejto aktuálnej knihy od historičky múzea, ešte taktiež čerstvá je aj kniha o hrnčiarstve od riaditeľky GMM Oľgy Bodorovej.
Zdroj: Rimava.sk
