Menu
Zreštaurované tri obrazy maliara Júliusa Sándyho uzreli po rokoch svetlo sveta. Jeho zreštaurované diela spolu aj reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť ako predmet mesiaca júl, a to od 2. do 31. júla. Ako ďalej priblížila historička umenia v múzeu, Angelika Kolár, olejomaľby dostalo múzeum darom ešte v roku 2016.
„Tri diela, ktoré prešli komplexným reštaurovaním, daroval múzeu v Rimavskej Sobote pravnuk Júliusa Sándyho, známy maďarský výtvarník Tamás Konok. Pre ich nepriaznivý stav ich doposiaľ nebolo možné prezentovať verejnosti. Výskumom sa okrem iného podarilo zistiť, že autorom jedného z týchto diel nie je priamo Július Sándy, ale jeho žiačka Emma Tomasek. Obraz však bol rovnako súčasťou Sándyho pozostalosti a zobrazuje jeho päťročného vnuka s plyšovým medvedíkom,“ ozrejmila historička a dodala, že ďalším dielom je Sándyho maľba s podobizňou trojročného syna - Júliusa Sándyho mladšieho, ktorý sa neskôr stal významným architektom na prelome 19. a 20. storočia. Tretím zreštaurovaným dielom je zobrazenie alegorickej postavy Poézie, ktoré je Sándyho kópiou podľa obrazu Rafaela.
Kto bol Július Sándy?
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho. V príbuzenskom vzťahu bol aj s básnikom Mihályom Tompom, ktorý bol krstným otcom jeho manželky. V roku 1863 sa rodina presťahoval do Košíc, kde sa Sándy stal učiteľom kreslenia na gymnáziu. V roku 1866 už učil kreslenie na Evanjelickom lýceu v Prešove. Od roku 1870 až do svojho penzionovania v roku 1891 pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Budapešti.
„Sándyho rodinné väzby spájali s mestom Rimavská Sobota a regiónom Gemer-Malohont. Veľkým počtom svojich diel sa zúčastnil pamätnej Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea,“ poznamenala Kolár, podľa ktorej jeho meno tiež figuruje v zozname účastníkov XII. Zasadnutia uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa uskutočnilo v roku 1867 v Rimavskej Sobote. „Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe a portrétom, ale dodnes sa nám zachovalo len torzo jeho diel. Veľká časť bola zničená alebo značne poškodená pri bombardovaní Budapešti v roku 1945,“ spomenula historička umenia.
Autorom reštaurátorských prác je Miroslav Janšto z Vidinej. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj hlavným parterom projektu. Spolufinancovanie projektu bolo zabezpečené zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja.
Zdroj: Rimava.sk Foto: GMM
