Menu
Astronomická zima sa pomaly končí a s ňou prichádza jarná rovnodennosť. Tento astronomický sviatok si pripomenie aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, a to v rámci Dňa hvezdární a planetárií. Už túto nedeľu, 18. marca od 15:00 hod. čaká na malých i veľkých návštevníkov rimavskosobotskej hvezdárne široká paleta prezentácií astronomických, fyzikálnych a prírodovedných programov, prednášok, výstav, premietaní a hravých či vzdelávacích činností.
V prípade priaznivého počasia bude možné pozorovať Slnko a večer uvidíte nad západným obzorom jasnú Venušu, ktorá bude v konjunkcii so slabším Merkúrom. Nočnej oblohe bude dominovať zimný šesťuholník a množstvo objektov si pozriete aj ďalekohľadmi so sprievodným slovom odborných pracovníkov. To všetko vás čaká v nedeľu, 18. marca, vo Hvezdárni v Rimavskej Sobote. Podujatie bude akousi predzvesťou blížiacej sa jarnej rovnodennosti. Tento rok nastane v utorok, 20. marca o 17:16 hod.
Od jarnej rovnodennosti k Veľkej noci
Slnko sa na svojej dráhe (ekliptike) dostane presne na nebeský rovník, vychádza na východe (východnom bode) a zapadá na západe (západnom bode). Vstupuje do znamenia Barana (je však v súhvezdí Ryby), dĺžka dňa a noci je rovnaká, trvá 12 hodín a na severnom póle začína polárny deň. Po jarnej rovnodennosti sa dni predlžujú a poludňajšia výška Slnka stúpa až do letného slnovratu. Od jarnej rovnodennosti je odvodený aj dátum Veľkej noci, ktorá pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Nakoľko však jarná rovnodennosť môže nastať medzi 19. – 21. marcom, pre výpočet dátum tohto pohyblivého kresťanského sviatku sa za deň rovnodennosti vždy považuje 21. marec.
„Od októbra 1582, keď bol zavedený gregoriánsky kalendár, až do súčasnosti nastala jarná rovnodennosť 19. marca 21-krát, 20. marca 295-krát a 21. marca 116-krát. Dňa 19. marca nastane jarná rovnodennosť najbližšie až v roku 2044 a 21. marca dokonca až v roku 2102,“ uviedol Pavol Rapavý z Hvezdárne v Rimavskej Sobote. Podľa jeho slov zavedenie nového kalendára pápežom Gregorom XIII. bolo nutné pre zosúladenie dĺžky pôvodného juliánskeho kalendára, zavedeného cisárom Gaiom Juliom Caesarom ešte v 1. storočí pred n. l., s rokom slnečným. Ako Rapavý avizoval, ich rozdiel spôsobil v polovici 16. storočia odchýlku až 10 dní, a tak napríklad jarná rovnodennosť v roku 1582 nastala už 11. marca.
Jar naši predkovia oslavovali rôznymi zvykmi
S príchodom jari sa u našich predkov spájalo niekoľko tradičných zvykov, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali až dodnes. Najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorá sa páli a hádže z vysokej skaly alebo mosta do vody. Všeobecne sa slávil príchod teplejšieho obdobia, čas pred poľnými prácami, pripravovali sa tradičné jedlá (kulich, paška, palacinky, tvarované bochníky). „Oslavovalo sa Slnko, kúpalo sa ešte pred jeho východom, robili sa očistné rituály, zapaľovali sa vatry a z kopcov púšťali horiace kolesá,“ priblížil Rapavý. Podľa jeho slov bol ohnivý kruh pre našich predkov magický, chránil ich pred zlými silami i chorobami. Preto starí Slovania v kruhoch obchádzali obydlia i hospodárske budovy a priestory vydymovali vetvičkami z borievky. Gúľanie farbených vajíčok malo zabezpečiť, aby sa ich plodnosť dostala do zeme a zabezpečila tak dobrú úrodu.
„Dnes nie je deň jarnej rovnodennosti pre väčšinu ľudí ničím výnimočným, je obyčajným dňom v týždni. Náš vzťah k prírode a nášmu životnému prostrediu sa mení, sme k nemu často až príliš ľahostajní. Mali by sme si však uvedomiť, že aj my sme len súčasťou jedinečného ekosystému, ktorý sa vyvinul na našej planéte. Mohli by sme si od našich slovanských predkov vziať príklad a mať k prírode a k jej významným okamihom väčšiu úctu,“ zakončil.
Zdroj: Rimava.sk
