Menu
Tak, ako v minulých rokoch, aj tentokrát si v Hačave (mestká časť Hnúšte) pri príležitosti Dňa nevidiacich 13. novembra uctili pamiatku Mateja Hrebendu. Položili kytice jeho pomníku, v Hnúšti sa potom konalo pracovné stretnutie. Okrem iného sa na ňom hovorilo aj o diskusnom príspevku na 7. zjazde Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v Bratislave, v ktorom sa píše: „Matej Hrebenda bol materiálne chudobný, ale duchom a myšlienkami patril medzi najbohatších ľudí. Aj keď veľa toho nemal, i s tým málom sa podelil so slovenským národom. Ťažko mi je u srdca, keď počujem Hrebendovu ulicu v Košiciach na sídlisku Luník 9 v súvislosti s neprispôsobivými občanmi dehonostujúcimi darované bývanie, činžiaky, celé okolie. Zastávam názor, že Hrebenda si v Slovenskej republike zaslúži pomenovanie ulice na dôstojnejšom mieste. Vyzývam členov ÚNSS, aby vyhľadali podobné prípady a pomohli vrátiť našim významným ľuďom dôstojnosť a vážnosť.“
Prítomní dospeli k záveru, že musíme si ctiť svoje osobnosti slovenských dejín, ale zmena názvu ulice v predmetnom meste by efekt nepriniesla, vyplynula by z toho zmena i v osobných dokladoch daných obyvateľov, čo by neprijali s pochopením s úctou. Cesta k úcte obyvateľov v danom regióne vedie cez osvetu, informovanie o Matejovi Hrebendovi, o jeho živote, činoch. Hrebenda bol tiež chudobný, ale i napriek tomu urobil veľké činy a stál sa historickou osobnosťou. Nech je teda vzorom i pre obyvateľov Hrebendovej ulice v Košiciach na Luníku 9.
Zo stretnutia tiež vyplynula dohoda, že pomník Mateja Hrebendu s okolím v najbližšom období opravia. Prítomní sa dohodli na konkrétnych postupoch a svojich úlohách pri zabezpečení tejto opravy.
Luis Braille dal nevidiacim písmo, Valentín Hayu šíril vzdelávanie nevidiacich, Matej Hrebenda, ako sám nevidiaci, šíril vzdelanie a slovenskú reč medzi prostým slovenským ľudom. Títo ľudia ukázali svetlo na životnej ceste, ktorá nie je ľahká, ale vedie cez vzdelávanie a účenie sa.
Zdroj: Vladimír Zán (redakčne upravené)
