Menu
Je posledný piatok v mesiaci. V budove bývalej materskej školy v časti Tomašová sa pomaly schádzajú rodičia, niektorí vedú za ruku svoje deti. Za zdanlivo bežným obrázkom „mama, otec, syn“ sa skrýva trošku zložitejší ľudský príbeh. Ba čo viac, svoje by tu vedeli rozprávať všetci...
Stretnutia Klubu náhradných rodičov sa konajú pravidelne už takmer rok. „Stretneme sa, porozprávame svoje skúsenosti, radosti i ťažkosti, poradíme si,“ vysvetľuje predseda Klubu Ľudovít Virág z Jesenského. Skromný muž, hlava sedemčlennej rodiny, otec piatich detí. K trom vlastným totiž nečakane pribudli ďalšie dve.
„Pred štyrmi rokmi mi zavolal príbuzný z Lučenca, či nemôžu prísť ku nám do Jesenského jeho deti na prázdniny,“ začína svoje rozprávanie pán Virág. „Nebol som proti, prečo by aj, veď sme rodina,“ dodáva vzápätí. Týždňový prázdninový pobyt sa však neplánovane predĺžil, rodičia svoje deti späť zobrať nechceli. „Koncom augusta volali, že máme odniesť iba Vikinu, vtedy päťročnú, ktorá mala nastúpiť v Lučenci do škôlky. O jedenapolročného Adrianka vraj nech sa ešte postará moja manželka, ktorá bola vtedy na materskej dovolenke,“ spomína.
Deti však napokon na krátky čas skončili u starých rodičov v Lučenci. „Tí ale pracovali na nočné smeny, otec detí bol vo výkone trestu, matka po nociach navštevovala diskotéky,“ vysvetľuje pán Virág. „Potom nám zrazu zavolali, že ak pre deti neprídeme, dajú ich do detského domova alebo do krízového centra,“ dodáva. Po rozhovore s manželkou sa napokon obaja spoločne rozhodli, že si deti vezmú k sebe. Pod podmienkou, že budú ich oficiálnymi pestúnmi.
Viktória dnes navštevuje tretí ročník, Adrianko chodí do škôlky. Na biologických rodičov sa vraj nepýtajú. „Ich matka žije v Španielsku, má ďalšie malé dieťa, tieto nevidela štyri roky,“ hovorí profesionálny otec. Ako však dodáva, v kontakte sú aspoň telefonicky.
Odpoveď na otázku, prečo sa s manželkou rozhodli nastúpiť na cestu pestúnstva, má jasnú: „Lebo každé dieťa má právo na rodinu“. A ľahká cesta to veru nie je. Ako pán Virág hovorí, zo strany samospráv i zo strany štátu by očakával viac záujmu.
Jedným dychom však nešetrí slovami vďaky na adresu Lívie Koóšovej, vedúcej oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rimavskosobotského ÚPSVaR. „Okrem iného nám pomohla vybaviť aj tieto priestory občianskeho združenia Východisko pre lepší život, kde sa pravidelne, každý posledný piatok v mesiaci stretávame,“ vysvetľuje. Spomína tiež na rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý Virágovcom sprostredkovala minulý rok na Prednej Hore, tento rok na Teplom Vrchu.
Rimavskosobotský klub náhradných rodičov veľmi úzko spolupracuje aj s občianskym združením Návrat. Práve uplynulý piatok sa zapojili do ich akcie - v Banskej Bystrici náhradné rodiny večerali priamo v centre mesta a z písmenkovej polievky skladali odkazy, čo pre nich znamená rodina.
V Rimavskej Sobote síce polievku nevarili, písmenkové skladačky však vytvorili slová ako „láska“, „šťastie“, „úsmev“, „istota“ či „zázrak života“.
„Na najbližšom, októbrovom stretnutí plánujeme spoločne variť guľáš,“ avizuje predseda Klubu. Ako dodáva, prísť by mali aj rodiny, ktoré sa na pestúnsku starostlivosť či náhradné rodičovstvo ešte iba pripravujú.
„Momentálne máme desať nových záujemcov o pestúnstvo a profesionálne rodičovstvo,“ hovorí Lívia Koóšová z ÚPSVaR. V októbri by sa teda mali stretnúť s tými, ktorí už svoje skúsenosti majú. A zase sa začnú písať nové ľudské príbehy: rodičov i detí, z ktorých mnohé to v živote nemali práve „ružové“...
Zdroj: Rimava.sk - Martina Urbanová
