Menu
Prírodné krásy plné malých potôčikov, jazierok či jaskýň, ale aj dych berúce výhľady na malebné kopce Gemer-Malohontu. Náš región sám o sebe má čo ponúknuť. No rovnako má čo ponúknuť aj jeho takpovediac ľudská história, počas ktorej vďaka ruke človeka vznikli, žiaľ už len kedysi, malebné a honosné stavby naprieč celým Gemer-Malohontom. A práve aj tieto stavby si v súčasnosti vyslúžili pomenovanie Čierne diery. Pod týmto názvom pôsobí aj skupina ľudí, ktorí tieto a podobné stavby na Slovensku navštevuje a prostredníctvom fotografií i článkov oživuje ich zašlú slávu. Takéto Čierne diery sú aj v rámci nášho regiónu a tejto skupine ľudí neostali nepovšimnuté. Poďte s nami na výlet do minulosti a spoznajte ako žili zemepáni v Hosticiach, zistite kto stráži svastiku a Dávidovu hviezdu v Širkovciach a presvedčíte sa, že náš región je nekončiace prekvapenie, kde sa len pozriete. Exkurziou vás prevedú samotná skupinka ľudí z Čiernych dier.
Takto žili zemepáni v Hosticiach?
Nie všetko skrýva veľký a tajuplný príbeh. Lenže my sa vieme tešiť aj z maličkostí. O to viac, ak sú na rozkvitnutej lúke. Ruiny kaštieľa v Hosticiach by sa pri rýchlom pohľade z diaľky dali pomýliť s rozostavaným a nikdy nedokončeným sídlom lokálneho veľkopodnikateľa balkánskeho typu - bez vkusu, ale za to s tvrdými metódami. Podobných „pamiatok“ máme na Slovensku stále dosť. Táto stavba však naozaj bývala kaštieľom, sídlom rodiny Putnoky. Bohužiaľ, veľa informácii dostupných nie je.
Momentálne je v konečnom štádiu rozkladu. Na klenbách, nad ktorými kedysi bývala strecha, už len rastie burina, viaceré sa prepadli. Komíny naznačujú skutočnú veľkosť objektu. Najviac upúta ozdobné cimburie, ktoré sa zachovalo nad hlavným vchodom a na oboch koncoch budovy. Potom už len páska a chabý plot, ktorý isto svojmu účelu veľmi neslúži.
Obďaleč stojí vínna pivnica, na zemi vidno nápis In vino veritas. Prechádzka odhaľuje, že lesík za kaštieľom isto nebýval vždy divým lesíkom. Stromy sú v strede usporiadané do aleje a pohodený kamenný podstavec už jasne dotvára predstavu o elegantnom parku. Stále je to parádne miesto na piknik. Kaštieľ patrí obci, ktorá ho chcela nechať vyhlásiť za pamiatku, ale neuspela. Nie je čas na výčitky, podobných stavieb sú u nás stovky a všetky sa naozaj zachovať nedajú.
Bocian stráži v Širkoviach svastiku i Dávidovu hviezdu?
Južný Gemer, Širkovce. Nehľadáme tu nič menej, než bývalé regionálne centrum inteligencie a vzdelanosti. Lebo práve tým bol na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia kaštieľ Gömöryovcov. Múry bez strechy a rozhádzaný stavebný materiál na prvý pohľad nesvedčia o dôležitosti miesta. Pokojne ho strážia poslední nájomníci, rodina bocianov, ktorá obsadila komín.
No práve v týchto ruinách, ktoré pôvodne vlastnil šľachtický rod Szilassyovcov, bývala kedysi Margita Maróthy. Manželka posledného vlastníka kaštieľa, ministerského tajomníka Olivera Gömöryho, patrila medzi popredné uhorské herečky a bola členkou Národného divadla v Budapešti. V Širkovciach prijímala časté návštevy popredných predstaviteľov inteligencie, filozofov, umelcov či spisovateľov.
Medzi rodinných priateľov patril aj maliar Ladislav Mednyánszky, ktorý tunajšie návštevy spomína aj vo svojom denníku. Manželský pár rád cestoval a patril k priekopníkom multikulturalizmu. V interiéri, ak sa to tak v súčasnosti vôbec dá nazvať, sa dodnes zachovala kamenná podlaha, na ktorej sú vyobrazené ľavotočivé hinduistické svastiky a Dávidova hviezda. Neskôr prišli komunisti a spravili z kaštieľa sklady a kancelárie družstva.
Napriek možno nie príliš atraktívnemu vzhľadu je príbeh kaštieľa v Širkovciach pozitívny. Obec ho v roku 2004 získala pre seba. No keďže nebol Národnou kultúrnou pamiatkou, peniaze na opravu sa zháňali len ťažko. Aj to sa podarilo zmeniť a klasicistický kaštieľ aj s priľahlým anglickým parkom obec dokázala nechať vyhlásiť za štátom chránenú pamiatku. „Horko-ťažko,“ opísal to svojho času starosta Nándor Kisfaludi. Vďaka následným dotáciám sa podarilo opraviť niektoré časti a zabrániť ďalšiemu rozpadaniu.
V roku 2018 si práve kaštieľ v Širkovciach vybrali organizátori festivalu Ruiny a do jeho priestorov priniesli umelecké inštalácie, hudobné vystúpenia, diskusie či premietanie. Niekedy netreba milióny, aby pamiatky vhodne opäť ožili.
Rimavské Janovce, nekončiace prekvapenia, kde sa len pozriete
Rimavské Janovce sú nenápadná dedina a na prekvapenie má vlastnú pamiatkovú zónu. Zachovalo sa tu viacero zemepanských kúrií, staré zdobené domy v typickej ľudovej architektúre južného Gemera a Malohontu celý čas lemujú obe strany hlavnej ulice.
Pridajme k tomu stredoveký románsky kostol z možno už 12. storočia, ktorý je posledným pozostatkom niekdajšieho benediktínskeho opátstva a radí sa medzi vôbec najvýznamnejšie sakrálne stavby v Gemeri. Opátstvo zaniklo na konci 16. storočia, kedy kláštory upadali v čase hospodárskej i politickej krízy a reformácie. Všetko dokonal ničivý požiar, ktorý zničil kláštor a jeho známky sú dodnes viditeľné aj na severnej strane kostola.
Obďaleč stojí mlyn, deti stále chodia do školy v honosnej klasicistickej budove. Objekt Törökovskej a Fayovskej kúrie z 18. storočia je neprehliadnuteľný nielen vďaka dvom vstupom cez veľké kované brány, ale aj pre zachovaný štít s erbmi. Iná kúria, rodiny Szatmáry – Királyi, sa už dočkala celkovej obnovy a ani zďaleka nepredstavuje koniec zoznamu sídiel rôznej drobnej šľachty či bohatých gazdov.
Kostol je dnes osvetlený a má pekne upravené okolie. Nič tomuto miestu nechýba, len - skromne si tipneme - viac návštevníkov. Veď kto by už len poznal nejaké Rimavské Janovce? No niet nad podobné prekvapenia. Kto nezastaví, ten ich nezažije!
Zdroj: Rimava.sk, Čierne diery FOTO: Facebook Čierne diery
