Menu
MURÁNSKA PLANINA – Zonácia, ktorá je v prípade Národného parku (NP) Muránska planina skloňovaná už niekoľko rokov, má priniesť priaznivý vplyv na ochranu lesov, vody, pôdy a nové pracovné príležitosti v oblasti cestovného ruchu.
Tvrdí to na svojom webe Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR), ktorá si nechala vypracovať vedeckú analýzu na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene (TUZO). Štúdia skúmala dopad zonácie na lesné hospodárstvo.
Článok pokračuje pod reklamou
Ministerstvo životného prostredia SR berie túto analýzu ako jeden z podkladov na prípravu plánu rozvoja národného parku. K rozvoju vidieka a ekonomiky má tiež pomôcť projekt rozvoja okolia Muránskej planiny z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý je v štádiu prípravy.
Minister životného prostredia Ján Budaj sa vyjadril, že NP bude so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou na rekreáciu. Podľa neho atraktívna turistika pre návštevníka s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike.
„Národný park nie je továreň na drevo. Hodnota lesov a celého ekosystému je nevyčísliteľná v porovnaní s trhovou cenou drevnej hmoty za kubík vyťaženého dreva,“ povedal Budaj. Rozvoju Muránskej planiny majú pomôcť aj financie z Plánu obnovy a odolnosti SR, kde je pre NP vyčlenených približne osem miliónov eur na rozvojové projekty.
Článok pokračuje pod reklamou
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, ktorej generálnym riaditeľom je Dušan Karaska, v súčasnosti pokračuje v rokovaniach. „Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne,“ vyjadril sa.
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujúce národné parky prinášajú regiónom rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva.
