Menu
Poznali ho už v starovekej Mezopotámii, uznávali ho Rimania a využili ho Napoleonova sestra Paulína a Coco Chanel. Najdôležitejšími ľudskými zmyslami z hľadiska „prežitia" sú zrak a sluch, ale pokiaľ ide o „prežitie", čuch jednoznačne vedie. Preskúmajte spolu s nami históriu parfumov a vôní...
V posledných rokoch pribúdajú vedecké poznatky o význame vôní pri našich každodenných rozhodnutiach, prežívaní emócií alebo vyvolávaní spomienok...
Inštinktívne prijímame to, čo „pekne vonia", lepšie ako to, čo sa nám páči vizuálne. A to sa týka aj pánskych vôní. Spomeňme si napríklad na známy trik, keď s upchatým nosom zjeme cibuľu, ktorá vtedy chutí ako jablko.
Hoci vedecké dôkazy o tom vyšli najavo len nedávno, ľudia to tak cítili už pred tisíckami rokov. Prvý parfum vytvorili v starovekej Mezopotámii pred 4 000 rokmi pre kráľovnú Semiramis, ktorá sa do histórie zapísala ako patrónka prvého známeho parfumu.
Jej parfum pozostával zo starostlivo vybraných esenciálnych olejov, aromatických živíc a ďalších prírodných zložiek, ktoré boli oceňované pre svoju vôňu a liečivé účinky. Medzi hlavné zložky patrilo kadidlo a myrha (ktoré používala egyptská kráľovná Kleopatra), ktorých zmes s olejmi z rôznych kvetov a rastlín, ako je levanduľa, vavrín, šalvia a koriander, mala potešiť zmysly a ochrániť dušu pred silami zla.
Proces výroby bol náročný a vyžadoval si technologické, chemické a botanické znalosti a zručnosti, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. V ranej Mezopotámii sa ženy naplno venovali prírodným ingredienciám a nebáli sa experimentovať s rôznymi kombináciami chutí a vôní. Za prvú zaznamenanú parfumérku na svete sa považuje istá Babylončanka menom Tapputi.
Čaru parfumov neskôr podľahli aj Rimania, keď v druhom storočí pred naším letopočtom dobyli Malú Áziu. Parfumy začali používať denne, brali si ich so sebou aj do hrobov. Výroba parfumov sa v Rímskej ríši rozbehla na plné obrátky.
V roku 2023 vedci analyzovali hermeticky uzatvorenú fľaštičku nájdenú v rímskej hrobke, ktorej vonnými zložkami boli pačuli, olej zo suchých listov rastliny pačuli, a tuk - ten nesmel chýbať v žiadnom parfume. Často používali aj éterické oleje z ruže, jazmínu, ľalie, levandule, fialky, orgovánu a lotosu a tiež rôzne korene, kôru, živice a semená.
Za prvý moderný parfum, či presnejšie toaletnú vodu, sa považuje takzvaná uhorská voda - ľahká zmes vonných olejov a alkoholu, ktorú si v roku 1370 nechala vyrobiť uhorská kráľovná Alžbeta, aby si aj v starobe zachovala príťažlivosť. Zloženie vyladené k dokonalosti vyzeralo približne takto: zmes rozmarínu, tymianu, levandule, mäty, šalvie, majoránky, pomarančového kvetu, bergamotu a jazmínu macerovaná v brandy.
Zložitejšie vône sa začali vyrábať až s industrializáciou výroby. Prvou bola takzvaná Kolínska z roku 1714 - svieža citrusová voda z európskych ingrediencií.
Prvú toaletnú vodu mala o sto rokov neskôr na svedomí Napoleonova sestra Pauline, ktorá vôňam načisto prepadla a chcela sa nimi všade obklopovať. Okrem vôní na telo vyvinula aj špeciálne vône na obrusy, záclony a čalúnenie, ktoré logicky museli byť o niečo jemnejšie. Takže „jej" Eau de Toilette nemá nič spoločné s „toaletou" - je to „vôňa na textil".
V roku 1912 zase uzrel svetlo sveta prvý parfum v sériovo vyrábanom flakóne. O deväť rokov neskôr prišiel na scénu Chanel No. 5, ktorý dostal parfumy do každej ženskej kúpeľne na svete.
