Menu
Hoci Námestie Mihálya Tompu nepatrí svojou rozlohou k veľkým, takmer z každej strany je obklopené dominantnými stavbami v Rimavskej Sobote. V minulosti okrem toho bolo popri Hlavnom námestí dôležitým uzlom v meste. Veď iba dve storočia späť bolo toto miesto centrom trhov, na ktorých sa predávali poľnohospodárske produkty a najmä dobytok.Avšak nie vždy námestie pomenované po básnikovi, kňazovi reformovanej cirkvi a rimavskosobotskom rodákovi Mihályovi Tompovi, nieslo takýto názov. „Samotné názvy prešli viacerými zmenami,“ uviedla pre Rimava.sk Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Ako priblížila, starší názov námestia, zo začiatku 19. storočia, je Husárske námestie, ktoré dostalo pomenovanie podľa vtedy stojaceho Husárskeho hostinca. „Staré Husárske námestie bolo pred mileniárnymi oslavami trhoviskom. V čase trhov bolo námestie plné kôp odpadu, ktorý po sebe zanechávali zvieratá, ktoré tu jarmočníci predávali,“ vysvetľuje riaditeľka a dodáva, že dominantou vtedajšieho priestoru Husárskeho námestia ku koncu 19. storočia bola budova delostreleckých kasární a budova Uhorského kráľovského súdu, sedria. „Na okraji tržišťa, ktoré neskôr premiestnili na dolný koniec mesta smerom na Rimavské Janovce kvôli nevyhovujúcemu priestoru, stála najlepšia mestská vahadlová studňa, domácimi Soboťanmi nazývaná „Csurgó,“ poznamenala riaditeľka, podľa ktorej je studňa zakreslená i na katastrálnych mapách z polovice 19. storočia.
Druhá polovica 19. storočia sa spája už aj s výstavbou sochy Mihálya Tompu. „Kedy sa mesto Rimavská Sobota stalo definitívne sídlom Gemersko-malohontskej stolice a pôvodné dva, respektíve tri stoličné domy už nepostačovali na vybavovanie rozmáhajúcej sa stoličnej agendy,“ opisuje Bodorová, podľa ktorej sa vtedajšie zasadnutie stolice rozhodlo, že na mieste pôvodného Husárskeho hostinca bude postavená nová budova stoličného úradu a neskôr aj socha kňaza Mihálya Tompu. Ako ďalej podotkla, na výstavbu stoličného úradu vtedy poslanci odsúhlasili prvú sumu, a to vo výške 100 000 korún.
Chronológia pomenovania Námestia Mihálya Tompu:
* Husárske polovica 19. storočia – 1902
* Mihálya Tompu 1902-1945
* Stalinovo 1945 -1968
* Dubčekovo 1968- 1969
* Červenej armády 1969- 1990
* Mihálya Tompu od roku 1990.
Zložitý osud sochy Mihálya Tompu
Dejiny píšu ľudia, no nie vždy je to len o nich. Dôkazom toho je aj socha Mihálya Tompu, ktorú môžno zaradiť medzi dominanty Rimavskej Soboty. „Jej história sa začala v čase, keď v roku 1901 postavili nový monumentálny stoličný dom, ktorý sa stal najdokonalejšou stavbou v stolici,“ povedala riaditeľka múzea. Ako priblížila o niekoľko mesiacov neskôr sochu zhotovil sochár Barnabás Holló, ktorý v rokoch 1876-1877 študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. „Sochu umiestnili na vysoký podstavec do stredu parku,“ doplnila. Štátnu cestu podľa jej slov posunuli vyššie do osi Železničnej ulice a zvyšnú časť námestia používala ako ihrisko Meštianska dievčenská škola, ktorá do roku 1907 sídlila v dnešnej budove múzea.
„Takýmto spôsobom získalo Tompovo námestie utešenú podobu, pričom z jednej strany bolo ohraničené Uhorským kráľovským súdom, druhú stranu tvoril novopostavený stoličný dom, tretiu stranu námestia tvorila Meštianska dievčenská škola a uprostred dominovala socha básnika,“ avizovala Bodorová a dodala, že pamätník básnikovi a farárovi reformovanej cirkvi slávnostne odhalili 4. júna 1902.
Ako riaditeľka uviedla, osud Tompovej sochy bol však zložitejší, než sa zdal pri jej odhalení. „Po druhej svetovej vojne, v roku 1946, sochu zhodili traktorom,“ dodala Bodorová, podľa ktorej sochu niekoľko rokov ochraňovali v Gemersko-malohontskom múzeu, až kým jej v roku 1957 našli miesto v areáli vtedajšej mestskej záhrady l. mája, kedysi Széchényiho záhrady.
V roku 1966, keď sa námestie nazývalo Stalinovo, začali podľa Bodorovej stavať na mieste, na ktorom stála socha Tompu okrúhlu fontánu, ktorá tu stojí dodnes. „Monumentálnu sochu premiestnili späť na Námestie Mihálya Tompu roku 1994. Ku soche 29. mája 2004 pribudla socha básnika Sándora Petőfiho, pôvodne z roku 1874 od sochára Miklósa Iszóa,“ zakončila riaditeľka.
Poznámka: V súvislosti s rekonštrukciou súdnej sedrie sa plánuje aj rekonštrukcia námestia M. Tompu. Takže príbeh nekončí, budeme sa mu venovať ďalej.
Zdroj: Rimava.sk
