No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Modrotlačiarka Lucia Dovalová spojila chémiu s výtvarným umením

3. februára 2023 | | |  | 

KLENOVEC/BADÍN – Naplno sa venuje modrotlači, zaujímavým pokusom, vzdelávaniu či umeleckej tvorbe. Jej výrobky sú unikátne, o čom svedčí aj fakt, že patrí k oficiálnym výrobcom modrotlače na Slovensku. Rodáčka z Klenovca Lucia Dovalová sa v uplynulých týždňoch zaradila aj k držiteľom Regionálnej značky Gemer-Malohont.

Viac nám o sebe prezradila v rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli uchádzať o značku Regionálny produkt Gemer-Malohont?

Táto značka je známkou kvality pre toho, kto ju získa, a myslím, že je to aj opačne. A teda i my certifikovaní výrobcovia prinášame kvalitu a hodnotu pre daný región. Značku nie je možné získať bez splnenia celkom náročných kritérií. A že som ich splnila s mojou modrotlačou, tomu sa úprimne teším. Verím, že ako bude prínosom značka pre mňa, tak i moja modrotlač prispeje svojou troškou k zviditeľneniu a rozvoju nášho regiónu, ktorý bol dlhodobo považovaný za kút „Pánu Bohu za chrbtom“, zaostalý a nezaujímavý, hoci jeho história je nesmierne bohatá a historicko-kultúrna hodnota neodškriepiteľná. V tejto súvislosti si preto uvedomujeme, že i tradície si treba ctiť a remeslá uchovávať a chcem byť súčasťou tohto diania.

Článok pokračuje pod reklamou


Ako ste sa dostali k modrotlači? Kedy ste sa jej začali venovať?

Som vyštudovaná chemická inžinierka a zároveň absolventka štúdia výtvarného umenia.

Svoj život som venovala určitý čas škole, vyučovaniu, mladým, aby som im odovzdávala, čo viem a čo mám rada. Spojenie dvoch úžasných svetov, oblastí, teda chémie a výtvarného umenia vyústilo napokon aj do osobitého projektu Modrotlač, ktorému sa venujem od roku 2015 až do súčasnosti.

Akým spôsobom ste si osvojovali proces modrotlače, resp. ako ste prišli na to „ako na to“?

Modrotlač je starobylá technika farbenia látky, ktorá vyžaduje znalosti chemické, ale aj výtvarné a mnoho zručností. Z dostupných dokumentov a materiálov, štúdiom a najmä pokusmi a trpezlivosťou sa mi podarilo dosiahnuť tvorbu z modrotlače na úroveň, ktorá dnes plne korešponduje s reálnymi princípmi profesionálnej modrotlače. 

Vzory na plátno otláčate, alebo ich maľujete ručne? Aké vzory si vyberáte?

Pri výrobe mojej modrotlače dodržiavam pôvodný technologický postup a používam materiály a látky, ktoré modrotlačiari používali aj v minulosti.

Na naškrobené a vyžehlené plátno nanášam rezervačnú zmes, tzv. modrotlačiarsky pap. Recept na prípravu tejto zmesi bol odjakživa tajomstvom každého modrotlačiara a tak je to aj dnes – zmes si pripravujem vlastnú podľa môjho osvedčeného receptu, ktorý som si vytvorila sama. Tradične sa pap na látku nanášal pečiatkami. Ja vzorujem ručne, rezervu nanášam tenkým štetcom, čo je tiež jeden z možných spôsobov vzorovania. Tento spôsob dáva väčšiu voľnosť v tvorbe a výsledkom sú originálne, osobité, neopakujúce sa vzory.

Ale nie je to len príprava papu a spôsob vzorovania, čo robí modrotlač jedinečnou.

Po nanesení papu na látku je potrebné nejaký čas čakať, aby pap vyzrel a látka sa mohla farbiť. Farbiaca zmes, ktorá sa nazýva v reči modrotlačiarov kypa, je ďalšou špecialitou modrotlače. Pripravujem ju z prírodného pigmentu indiga, ktorý sa tak ako aj v minulosti získava z rastliny indigovník. Keďže táto rastlina, polokrík je teplomilná a pochádza z Indie, odtiaľ je aj indigo, ktoré používam.

Farbenie pozostáva z niekoľkonásobného ponárania navzorovanej látky do farbiacej zmesi kypy. Od počtu ponorov závisí intenzita modrého sfarbenia farbenej látky, čo súvisí s procesom oxidácie indiga na vzduchu/vzdušnom kyslíku. Moju modrotlač do farbiacej zmesi ponáram 3 až 5-krát. Po nafarbení je potrebné látku vyprať v kyslej vode, ktorá odstráni pap a na miestach, ktoré prekrýval, ostanú biele vzory. Aby som odstránila zvyšky kyslej vody zo zafarbenej látky, musím ju dokonale vyprať v čistej vode.

Aké výrobky vyrábate? Ide "len“ o plátna, alebo tie ďalej spracovávate? Máte svoj „repertoár“, alebo sa stále snažíte inovovať?

Venujem sa príprave modrotlačových pláteniek menších rozmerov, neprodukujem metráž, čo súvisí aj s mojím spôsobom nanášania papu na látku/vzorovania. Inšpiráciou k tvorbe vzorov je pre mňa príroda, lúky a stráne nášho kraja, ktoré sú veľmi pestré vo svojej flóre. Nevzorujem tradičnými ľudovými ornamentami, ale vychádzam z toho, že aj v ľudovej ornamentalike naši predkovia čerpali z prírody, čo dokazujú mnohoraké kvetinové či zoomorfné motívy. A tie sa nezunujú nikdy ani v dnešnej modernej dobe.

Modrotlačové plátenká, ktoré pripravujem, majú rôzne tvary – štvorce, obdĺžniky, pásy či iné. Ich tvar prispôsobujem ešte pred procesom modrotlače konkrétnemu použitiu/zakomponovaniu do konečného výrobku. Uplatnenie pre ne nachádzam najmä v textilnej tvorbe – odevy, odevné doplnky a bytový textil, tvorbe dekorácií, šperkov.


K TÉME
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia

Súťaž vo varení gemerských guliek získala značku Regionálny produkt Gemer-Malohont. Jej tradíciu udržiavajú už od roku 2005


Článok pokračuje pod reklamou


Pri tomto remesle využívate vedomosti nielen z chémie, ale aj zručnosti pri maľovaní. Mali ste k týmto oblastiam stále blízko?

Štúdium výtvarného umenia som absolvovala až ako dospelá, hoci výtvarný svet mi bol vždy blízky. Možno aj preto som sa neobávala pustiť do modrotlače svojským spôsobom, čiže neotláčať vzory pečiatkou opakovane tie isté, ale tvoriť a maľovať svoje vlastné. Bez šablóny skladať kvietky, bodky, čiarky, vlnky, lístočky či srdiečka do rôznych vzorov a tvarov.


NEVYNECHAJTE ANI

Študentka Daniela pracuje s hlinou, z ktorej vytvára unikátne predmety. Svoju budúcnosť vidí v keramike

Umeleckému vyrezávaniu sa venuje už takmer 6 rokov. Práca s drevom do života Jozefa Kilíka neprišla úplnou náhodou, jeho diela vás nadchnú


Boli ste oficiálne zaradená k výrobcom modrotlače. Čo to pre vás znamenalo? Viete, koľko je na Slovensku takýchto výrobcov?

Mojím zámerom a cieľom je to, aby sa modrotlač nestala po jej maličkom znovuzrodení v ostatných rokoch znovu len objektom historicko-umeleckého bádania, ale aby zostala reálnou a stále aktuálnou súčasťou života, toho umelecko-remeselného, ale aj bežného, praktického. Prostriedkom sú dielničky, semináre a iné odborné podujatia, prezentácie, ktoré realizujem v spolupráci s inými organizáciami zacielenými na podobné projekty.

To, že som vďaka ÚĽUV (Ústredie umeleckej ľudovej výroby) oficiálne vedená ako výrobca modrotlače, čo je ešte viac umocnené získaním značky Regionálny produkt Gemer-Malohont pre moju výrobu modrotlače, je pre moje smerovanie vskutku pozitívne. Na Slovensku sme len traja, ktorí robíme reálnu modrotlač so všetkým, čo k tomu patrí (vzorovanie i farbenie). Čiže sme traja modrotlačiari-farbiari, hoci každý trochu svojsky smerujeme svoju produkciu. Mnohí ďalší tvorcovia, umelci, návrhári či dizajnéri modrotlač používajú vo svojej tvorbe, ale nevedia si ju kompletne vyrobiť sami. No keby nás bolo i viac, myslím, že by sme mali všetci čo robiť, aby sme pokryli dopyt. Ale proces modrotlače je tak náročný na čas i priestor, že si asi každý rozmyslí, či sa do toho sám pustí, alebo radšej navzorované plátno len pošle na zafarbenie do farbiarskej dielne.

Pracovali ste ako pedagogička na základnej škole. Prenášali ste nejakým spôsobom svoju záľubu aj na žiakov?

Vždy som sa snažila urobiť vyučovanie neobyčajným, v rámci možností spojeným hlavne s experimentmi. Kládla som veľký dôraz na medzipredmetové súvislosti nielen medzi chémiou a výtvarnou, hoci tieto predmety sú mne najbližšie. V rámci chemického krúžku Kremík som sa so žiakmi venovala intenzívne projektom Eko-kozmetika, Kryštály, Pigmenty, Ručný papier, Kyanotypia, Polarizačný kaleidoskop a v neposlednom rade i Modrotlači. Moji žiaci mali možnosť modrotlač nielen pochopiť a v celej jej kráse a podstate uchopiť, ale vedomosti aj odovzdávať ďalej, rovesníkom i učiteľom v rámci dielničiek po iných školách. Modrotlačové výtvory mojich žiakov boli úspešné vo výtvarných súťažiach a vystavené na niekoľkých celoslovenských aj medzinárodných výstavách, potešili starčekov v domovoch pre seniorov i mnohých obdarovaných priateľov. Hoci momentálne už neučím v škole, stále robím dielničky aj pre žiakov a ich učiteľov v rôznych školách, pretože je dôležité, aby aj mladí spoznali naše tradície.

Aké sú vaše ďalšie záľuby?

Som človek, ktorý nevie len tak nečinne posedávať. Mojimi rukami prešlo od malička všeličo, čo som mohla nimi vyrobiť, a tak je tomu dodnes. V podstate mi nie je cudzia žiadna remeselná, výtvarná technika, a čo neviem ale potrebujem, naučím sa. Aj ako učiteľka som sa musela popasovať s mnohým výzvami, a tak som sa stala fotografkou i webmasterkou, manažérkou i ekonómkou, kuchárkou i šoférkou... všetko bežné, čo dnešná žena musí predsa zvládnuť (úsmev). No okrem tohto je mojou láskou chémia, ktorej sa stále venujem. Tvorím učebné materiály a natáčam videoexperimenty z chémie, ktoré môžete nájsť na moje webovej chemickej stránke mladychemik.webnode.sk alebo na webe vynimocneskoly.sk.

Aký máte vzťah k rodnému Klenovcu?

Vyrastala som v tejto krásnej obci pod Veprom, v regióne Malohont, v Klenovci. Aj keď tam momentálne nebývame, pretože vďaka povolaniu môjho manžela, ktorý je kňazom evanjelickej a.v. cirkvi, slúžime už nejakú dobu v Badíne pri Banskej Bystrici, do rodnej dediny sa vždy radi vraciame, pretože tam žije naša rodina, priatelia, známi, pretože tam sme prežili kus nášho života, tam sú naše spomienky. A keď mám možnosť reprezentovať konkrétny kúsok nášho Slovenska, neviem si predstaviť, že by to mal byť nejaký iný kút, ako práve tento klenovský.

Zdroj foto: Archív L. Dovalová

NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross