Menu
V úvode blahoželám MUDr. Júliusovi Bugárovi za nádherne spracovanú minulosť rimavskosobotskej nemocnice , z článku je cítiť úcta k spoločnému dielu všetkých, ktorí v popísanom historickom období postupne pridávali kamienky, aby ich inštitúcia rástla, pohotovo implementovala moderné odborné trendy, aby každý, kto sa ocitne vo vážnej zdravotnej tiesni, mal po ruke nemocnicu a v nej odborné tímy, ktoré chcú a vedia pomôcť.
V žiadnej dobe nebolo jednoduché presadiť postavenie nového pavilónu, otvorenie nového oddelenia, rozbehnutie nového diagnostického či liečebného postupu. Vždy to bol výsledok úsilia ľudí z prostredia nemocnice, ale i podpory mesta, okresu, ktorí prinajmenšom chápali prínos.
Pred rokom som prijala ponuku predsedu správnej rady Ing. Rastislava Kubáňa a nastúpila som do nemocnice s cieľom pokúsiť sa zastaviť rozpad a naštartovať obdobie jej rozvoja. Stav nemocnice sa vôbec nepodobal výsledku etapovitého rozvoja, dokumentoval skôr výsledok tureckého prepadu. Zmizli ľudia, pracoviská, oddelenia. To, že sa objavili kúsok ďalej ako privátne , by tak neprekážalo, ako to, že ich úhlavným nepriateľom je – nemocnica. Zvláštny postoj.
Dnes vedie nemocnicu manažment, ktorý vie, že ekonomické problémy sa neodstránia zmrazením platov, prepustením personálu, likvidáciou pracovísk, ale investíciou do personálu, priestorov, techniky a zvýšením výkonnosti. Zázraky sa nekonajú, nemocnica sa predovšetkým musí zbaviť zvierajúcej kazajky diktátu rigidného prostredia, ktoré si zvyklo na represívny stereotyp nepretržitej redukcie platieb, útlmu výkonov a spolieha sa na Hippokratovu prísahu, ktorá zaväzuje personál postarať sa o pacientov za akýchkoľvek – i neľudských podmienok. Nepreháňam. Kedysi slávny chirurgický pavilón je dnes v tak dezolátnom stave, aký nemá obdobu na Slovensku. Pritom pár metrov ďalej stojí skoro dokončený nový chirurgický pavilón , ktorý Banskobystrický vyšší územný celok zablokoval (nezakonzervoval). Je v nej vybudovaný moderný centrálny operačný trakt, pracovisko OAIM, s civilizovaným prostredím lôžkových oddelení.
V zásuvke je pripravený projekt generálnej obnovy starého chirurgického pavilónu, pre moderné onkologické oddelenie, doliečovacie, geriatrické a paliatívne oddelenie, všetko stojí na nezmyselnom rozhodnutí VÚC – nový pavilón nemocnici nevydať.
Nemocnica s hŕstkou uštvaného a skeptického personálu, so zastaralou technikou dokázala zastaviť ekonomický prepad, nastúpiť cestu vyrovnaného hospodárenia a vytvoriť spoľahlivé podmienky pre návratnosť investícií, ktoré sú nevyhnutné.
Za dva mesiace preskočila desaťročia udržiavaného elektronického analfabetizmu, natiahla sa nemocničná informačná sieť, dnes všetky dáta sú spracovávané elektronicky. Počnúc od investície do CT a digitalizácie rádiodiagnostiky, cez postupnú technickú obnovu všetkých pracovísk, budujú sa nové funkčné celky so službami na úrovni súčasného poznania a technických možností.
Dnes už nefunkčnú kobaltoterapiu nahradí veľký lineárny urýchľovač, ako štvrtý na Slovensku, tak veľkú investíciu si nedovolila vo svojej réžii žiadna nemocnica na Slovensku. Tri urýchľovače sú dotované ministerstvom zdravotníctva, v Rimavskej Sobote ho musí splatiť nemocnica. Buduje sa moderné gastrocentrum, pritiahli sa skúsení odborníci, pracovisko poskytne všetky endoskopické výkony, za ktorými museli pacienti cestovať do Banskej Bystrice, o metodiku kolonoskopického vyšetrenia v narkóze majú záujem pacienti z rôznych kútov Slovenska.
Transfúzne oddelenie čaká na povolenie spustiť výrobu transfúznych prípravkov nielen pre potreby nemocnice, ale i externých odberateľov z okolitých nemocníc, krv je vzácna, vždy niekde chýba. Zdecimované kožné oddelenie sa presťahovalo do rekonštruovaných priestorov a v tesnej spolupráci s partnerským oddelením vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici bude poskytovať špecializovanú zdravotnú starostlivosť pre celý región Banskobystrického samosprávneho kraja.
Začala sa rekonštrukcia očného oddelenia, sú pripravené odborné tímy, schopné zabezpečiť celú mikrochirurgiu oka, pacienti so šedým zákalom nebudú musieť hľadať odborníkov, ktorým dôverujú, odborníci sa presunú zo špičkového centra do nemocnice v Rimavskej Sobote, moderná technika umožní i domácim rozšíriť potrebné spektrum výkonov. Nedá sa vymenovať všetko, nemocnica sa však pustila do boja o vlastnú záchranu pre potreby chorých.
A čo je vonkoncom nepochopiteľné, bez podpory mesta, okresu, regiónu. Každá generácia vedúcich predstaviteľov domácej society sa zapísala do histórie rozvoja nemocnice. Tá posledná jej venovala darček – zákaz dokončiť a prevádzkovať nový chirurgický pavilón. Postavený z verejných prostriedkov, uprostred areálu, verejne chátrajúci, dokonca cielene, to vyráža dych od údivu, čo sme to za spoločnosť.
Nemocníc na Slovensku je dosť, chystá sa ich redukcia. Čochvíľa bude v účinnosti zákon o minimálnych požiadavkách na prevádzkovanie nemocničných zariadení. Starý chirurgický pavilón bez generálky nedáva predpoklady pre ich splnenie, chirurgické oddelenia sa komisionálne zatvoria. Bez chirurgie nie je možné prevádzkovať nemocnicu. Časom niekto dopíše poslednú kapitolu histórie nemocnice, ktorú zničila ľudská hlúposť.
MUDr. Mária Voleková,
Autorka článku je námestníčka pre rozvoj v rimavskosobotskej nemocnici
