Menu
Začiatkom leta roku 1872 sa konali voľby do Uhorského snemu a krvavo sa zapísali do histórie nášho okresu. Pred samotnými voľbami prebiehali kortešačky, keď sa získavali agitáciou hlasy pre jednotlivých kandidátov. Nezriedka sa stávalo, že sa v ich dôsledku rozkmotrili obyvatelia obcí a dochádzalo k ručnej výmene názorov.
K dráme sa schyľovalo vo vtedajšom volebnom obvode v Rimavskej Seči. Dobová tlač neskôr farbisto opisovala túto udalosť, záviselo však na tom, ktorá politická strana mala na konkrétne noviny vplyv. Údaje sa preto rozchádzali a nik si vinu nechcel priznať. Ako smerodajný zdroj sa použila zápisnica volebnej komisie.
Článok pokračuje pod reklamou
Samotné voľby sa konali v miestnom hostinci a v skorých ranných hodinách zasadla volebná komisia. Jej predsedom bol Karol Csider a zapisovateľom Štefan Bornemisza ml. Do komisie si svojich členov nominovali aj dvaja kandidáti, ktorí sa uchádzali o post poslanca Uhorského snemu. Za stranu Deákovcov kandidoval statkár Antal Szakáll z pustatiny Zabzó, ležiacej v katastri obce Ožďany.
Protikandidátom za stranu Strednej ľavice bol Július Sárközy, statkár z Rimavských Janoviec. Volebný tím Szakálla viedol Adolf Török a do volebnej komisie zasadli Juraj Fejérvary a Ladislav Bornemisza. Volebný tím Sarközyho viedol Arnold Kubínyi z Hodejova a do volebnej komisie zasadli Michal Bélik a Alexander Szentmiklóssy. Predseda volebnej komisie Karol Csider preskúmal predložené listiny a keďže vedúci volebných tímov predložili zoznam, na ktorom bolo uvedených viac ako desať oprávnených voličov, ktorí chceli odovzdať svoj hlas vo voľbách, tak dal pokyn na zahájenie volieb.
Už deň pred voľbami sa v jednotlivých obciach zgrupovali voliči a následne sa skupinovo presúvali do Rimavskej Seči. Voliči pravice „Deákovci“ sa podľa starej tradície zhromažďovali na hornom konci Rimavskej Seči, okolo katolíckeho kostola. Na tržnicu sa zase presúvali voliči ľavice a tam zaujali svoje postavenie.
Z Rimavskej Soboty ako sídla Gemersko-malohontskej župy bol na udržanie poriadku do Rimavskej Seči poslaný oddiel vojakov z miestneho 24 pešieho pluku. Oddielu velil poručík František Huschek a k dispozícii mal jedného podporučíka, šiestich poddôstojníkov a 54 radových vojakov. Poručík Huschek zo svojich vojakov vytvoril dva kordóny, ktorými od seba oddelil tábory voličov. Stredom vytvoreného koridoru sa dalo bezpečne dostať do volebnej miestnosti v hostinci. Predseda volebnej komisie v čase o 9:00 hod. dal pokyn na zahájenie volieb, pričom konštatoval, že na mieste sa nachádza 2 952 zapísaných oprávnených voličov.
Medzi prívržencami „znepriatelených“ politických strán začali najskôr slovné prekáračky. Neskôr začali šermovať volebnými zástavami, v rukách voličov sa objavovali palice a sem tam preletela z jednej alebo druhej strany skala. Voličom Sárközyho sa podarilo s palicami v rukách prelomiť kordón vojakov a obsadili uvoľnený priestor pred vchodom do hostinca. Poručík Huschek vydal pokyn vojakom, aby vytlačili týchto ľudí späť na ich miesto. Atmosféra začala hustnúť, vojakom sa nedarilo obnoviť koridor vedúci do volebnej miestnosti.
Von vyšiel predseda volebnej komisie Karol Csider a vyzýval ľudí, aby zachovali pokoj. Jeho slová sa minuli účinkom, dav ľudí začínal priamo ohrozovať vojakov, ktorí sa snažili obnoviť poriadok. Poručík Huschek po rozhovore s Csiderom dal pokyn vojakom, aby nasadili bajonety. Padla výzva, že pokiaľ nedôjde k upokojeniu situácie, tak budú voľby prerušené na dve hodiny. Výzva sa minula účinkom, dav Sárközyho voličov sa začal vlniť. V ich rukách sa objavili palice, vojakom vytrhávali z pušiek bajonety a zniesli sa na nich kamene. Poručík Huschek vidiac situáciu vytasil šabľu a vydal rozkaz nabiť zbrane. Bolo to v čase, keď on sám mal dostať palicou dva údery. Následne od neho prišiel rozkaz na zahájenie streľby. Padli najskôr dve salvy a potom ďalšie.
Článok pokračuje pod reklamou
Predseda volebnej komisie zostal udalosťou prekvapený a pár minút po tomto incidente si dal zavolať poručíka Huscheka, Mikuláša Szentmiklóssyho, Ľudovíta Madarássyho a Emila Ebeczkého. Poručík Huschek pred týmito svedkami uviedol, že od predsedu volebnej komisie nedostal príkaz na zahájenie streľby. Rozkaz vydal on sám, pretože ľudia boli rozdivočení a neuposlúchli výzvy na upokojenie situácie ani vtedy, keď si vojaci nasadili bajonety. Viacero vojakov, vrátane neho, utrpelo zranenia od úderov palicami alebo od hodených skál. Bol prinútený siahnuť k tomuto krajnému prostriedku.
V dôsledku spomenutých udalostí statkár Július Sárközy odstúpil z volieb. Nechcel sa stať za takýchto okolností poslancom, aj keď priznal, že jeho tábor bol v menšine. Voľby pokračovali ďalej od 14:15 hod. a trvali do 21:00 hod. Poslancom Uhorského snemu sa stal jediný kandidát Antal Szakáll, keď dostal 1 633 hlasov. Získal tak o 337 hlasov viac ako bola potrebná nadpolovičná väčšina zapísaných oprávnených voličov. K zraneným ľuďom bola privolaná lekárska pomoc. Zápisnica sa vyhotovila po skončení volieb v čase o 23:00 hod. Členovia volebnej komisie zastupujúci Sárközyho zápisnicu nepodpísali, po odstúpení ich kandidáta opustili volebnú miestnosť.
Počty mŕtvych a zranených sa v tlači rozchádzali a úradná správa, ktorá sa vyššie rozpisuje o nich tiež nič nezmienila. Zachovala sa však lekárska správa hlavného lekára župy Paczeka. Píše tam, že dňa 24. 6. 1872 bolo následkom volebného incidentu v Rimavskej Seči na mieste ošetrených 29 ľudí, ktorí mali strelné poranenie, jeden mal bodné a jeden zároveň strelné a bodné zranenie.
Na mieste sa nachádzalo šesť mŕtvych, o štvrť hodinu zomrel ďalší a o pol hodinu pri prevoze do nemocnice ďalší. Z mŕtvych mali dvaja dvojnásobné strelné rany, jeden mal strelnú a bodnú ranu a piati mali jednu strelnú ranu. Príčina smrti týchto ôsmich ľudí bola stanovená kvôli vykrvácaniu. Z 23 zranených sa do konca roka vyliečili 14, šiesti ďalší na následky zranení zomreli a traja boli ešte stále v opatere lekárov.
Vo veci sa začalo vyšetrovanie a čakalo sa na verdikt súdu. Postupom času sa o krvavom incidente písalo čoraz menej. Poručík Huschek sa pred súd pravdepodobne nikdy nepostavil, jeho vojenská kariéra pokračovala ďalej a plynulo postupoval v hodnostiach. Z Rimavskej Soboty bol síce preložený, ale zároveň aj povýšený do hodnosti nadporučíka.
Zdroje:
A Hon zo dňa 22. 8. 1872
Magyar Ujság zo dňa 23. 8. 1872
Pesti Napló zo dňa 12. 7. 1872
Gyógyászat zo dňa 14. 12. 1872
Budapesti Közlöny zo dňa 16. 5. 1873
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
