Menu
Začiatok 30. rokov 20. storočia sprevádzala veľká svetová hospodárska kríza. Dopadla aj na vtedajšie Československo. Dochádzalo k veľkému rastu nezamestnanosti a k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva. Následkom bol krach ďalších podnikov. Ťaživú situáciu nie každý uniesol a o tom je aj príbeh Eleka Mikulíka, ktorého posledné dejstvo sa odohralo na jar v roku 1933 v Rimavskej Sobote.
Elek Mikulík sa narodil v roku 1906 v Prešove do dobre situovanej rodiny. Bol absolventom vyššej priemyselnej školy a po jej ukončení narukoval do armády. Pri vojsku sa prejavili jeho schopnosti spojené so vzdelaním a do civilu odchádzal v hodnosti poručíka v zálohe. Bola to maximálna hodnosť, ktorú ako vojak základnej služby mohol dosiahnuť.
Článok pokračuje pod reklamou
Chcel zostať pri armáde ako vojak z povolania, ale nebolo vtedy voľné miesto. V okolí Prešova sa mu nedarilo nájsť prácu, pracovných príležitostí tam bolo poskromne. V novinách raz narazil na inzerát, že Taxi služba Neményi z Rimavskej Soboty zháňa vodiča. Dá sa povedať, že zo zúfalstva zareagoval, vodičské oprávnenie vlastnil a napokon to miesto ako najlepší kandidát aj získal. Sťahoval sa teda do Rimavskej Soboty.
V Rimavskej Sobote sa mu páčilo a obľúbili si ho aj obyvatelia mesta. Mal príjemné a uhladené vystupovanie a na jeho adresu prichádzali len samé pochvaly. Prácu vodiča v taxi službe bral len ako nevyhnutnosť a dúfal, že sa mu časom podarí nájsť si prácu vo svojej profesii. Plat, ktorý poberal, bol príliš skromný a aby prežil, privyrábal si ako inštruktor v autoškole.
Pokiaľ mohol, tak chodieval domov do Prešova na návštevy k rodičom. Brat sa mu tam stal riaditeľom Slovenskej všeobecnej banky. Dúfal, že mu časom bude vedieť pomôcť, aby aj on dostal primeranú prácu. Čas pomaly plynul a situácia vo svete sa nezlepšovala, ale práve naopak, ešte viac zhoršovala.
Elek Mikulík si medzitým v Rimavskej Sobote získal ďalších priaznivcov, keď pri dopravnej nehode na Sobôtke, ktorej bol svedkom, poskytol odborne prvú pomoc dvom ťažko zraneným ženám a vlastne im zachránil život.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 4. 5. 1933 bol v Košiciach a dnes sa už nevie, či tam bol ako vodič taxi služby, alebo na nejakom pracovnom pohovore. Keď sa vrátil do Rimavskej Soboty, tak si podvečer sadol do obľúbenej kaviarne. Zotrval tam až do desiatej hodiny večer a skonzumoval nezvyčajne vysoký počet čiernych káv. Sedel tam zamyslený a jeho myšlienky boli neusporiadané. Keď dopil poslednú kávu, tak odišiel do svojho príbytku. Obliekol si sviatočné šaty a zamieril do garáže taxi služby, ktoré sa nachádzali v areáli konzervárne.
Na druhý deň ráno prišiel do práce likvidátor z konzervárne Vojtech Langer. V garáži našiel bezvládne visieť na špagáte obeseného Eleka Mikulíka. Privolaný súdny lekár konštatoval úmrtie, ktoré nastalo približne pred šiestimi až ôsmimi hodinami.
Polícia okamžite zahájila vyšetrovanie celej udalosti. Vo vrecku nebohého sa našiel list. Bol to rozlúčkový list pre najbližšiu rodinu. Elek Mikulík v ňom napísal, že jeho ambície sa nenaplnili a nevidí žiaden zmysel v ďalšom živote. Nedokáže ďalej takto bezcieľne žiť a na záver listu svojich rodičov požiadal: „Nezoberte moje telo domov, pochovajte ma prosím v Rimavskej Sobote."
Zdroje:
Gömör zo dňa 7. 5. 1933
Gemer – Malohont zo dňa 13. 5. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
