Menu
V roku 1793 sa stratila jar. Po zimnom období nasledovalo rovno leto, ktoré so sebou prinášalo obdobie sucha. Obyvatelia Rimavskej Soboty sa chystali do lesov na zber žaluďov, ktoré následne predávali a z utŕžených peňazí si prilepšovali k živobytiu. Veľké horúčavy a sucho spôsobili, že žalude začali pukať a napadli ich škodcovia.
V tomto dôsledku sa na plodoch vytvárali hálky, ktoré boli ešte vzácnejšie. Dali sa využiť v garbiarstve, pri výrobe atramentu, v lekárňach na rôzne medikamenty, ale slúžili aj k iným účelom. Ľudia tak pri tejto komodite neutrpeli škodu, skôr si zarobili ešte viac peňazí ako pôvodne očakávali.
Článok pokračuje pod reklamou
Cez leto sa dostavil dážď a bolo to akurát v čase žatvy, keď už bolo obilie pokosené a zviazané v snopoch. Celé dva týždne nepretržite pršalo. Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam začala klesať cena obilnín. Také lacné už dávno nebolo. Napodiv neuveriteľne zarodili ovocné stromy a nik zo starých obyvateľov si takú úrodu ovocia nepamätal. Ťarcha ovocia lámala konáre stromov a miestami ich dokonca vyvracala spolu aj s koreňmi.
Sucho sa počas leta opäť vrátilo a zem stvrdla tak, že sa nedala poorať. Ideálny čas na jesennú orbu pominul a na obyvateľstvo mesta prichádzali ťažké časy.
Zima roku 1803 bola veľmi štedrá na sneh. S prvými jarnými lúčmi slnka sa začal topiť sneh a zároveň sa rozpršalo. Tento stav sa udržiaval viac týždňov a nepretržitý dážď bol ešte k tomu pretkávaný viacerými výdatnými búrkami. Hladina Rimavy sa zdvihla a neustále záplavy spôsobili, že skoro všetky pivnice domov boli plné vody. Voda sa dostala aj do tých pivníc, kde do vtedy ešte nikdy nebola. V celom meste sa dala nájsť len jedna, najviac dve pivnice, ktoré boli ešte suché.
Jesenné obilniny boli zasiate do mokrej pôdy, no a jarné záplavy polia úplne zničili. Raž skoro úplne vykapala a bolo potrebné spraviť jarnú orbu a osev. Počasie neumožňovalo vstúpiť na polia a blížilo sa kritické obdobie, kedy sa už zasiať muselo, pokiaľ chceli nejakú úrodu mať.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď na chvíľu prestalo pršať, ľudia išli na polia a pokúšali sa orať. Keďže každý jeden to chcel mať zorané čím skôr, cena za orbu vzrástla štvornásobne. Ľudia preplácali oráčov, aby prednostne poorali práve u nich. Väčšinu pôdy sa obrobiť nepodarilo a zostala na úhor.
Cesty boli tak rozbahnené, že boli doslova neprejazdné. Kolesá vozov zapadali do blata až po osky kolies. Na vytiahnutie zapadnutého voza, musel prísť volský záprah s desiatimi až dvanástimi zapriahnutými zvieratami a to ešte sa musel zložiť náklad z ťahaného voza. Pokiaľ chceli remeselníci z mesta predať svoje výrobky v iných mestách, tak v tomto macošskom počasí a vzrastajúcej drahote si museli najímať ťažké povozy. Cena týchto záprahov bola tak vysoká, že prakticky nemali remeselníci žiaden zisk, ale sa museli zbaviť svojich hotových výrobkov a podstate na nich prerábali.
Ani na takéto počasie si nik z najstarších obyvateľov mesta nespomínal. Zem absorbovala toľko vlahy, že úplne zmäkla. Kde boli polia na stráňach, tak dochádzalo buď k zosuvom svahov alebo k prepadom zeme. Na hraniciach mesta sa zosunul jeden svah a zem sa prepadla do hĺbky skoro o celý meter. Vzídené obilie zostalo v tomto prepadlisku neporušené a rástlo ďalej.
Magyar Kurir zo dňa 25. 10. 1793
Magyar Kurir zo dňa 11. 5. 1804
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
