Menu
Veľká noc je najdôležitejší kresťanský sviatok v rámci cirkevného roka, počas ktorého si veriaci pripomínajú smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Je to pohyblivý sviatok, ktorému predchádza obdobie štyridsaťdňového pôstu.
Ako zdôraznila Ľudmila Pulišová z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, dôležitú úlohu v tomto období zohrávala voda, s ktorou sa spájala predstava nového života, a oheň so svojou očistnou funkciou. "Magická moc bola pripisovaná i dotyku s čerstvou zeleňou, ako s prostriedkom zabezpečujúcim zdravie, veľký význam v tomto období malo i vajíčko symbolizujúce znovuzrodenie a kolobeh života," vysvetlila.
Článok pokračuje pod reklamou
V Gemeri-Malohonte si na Kvetnú nedeľu katolícki veriaci dávali posvätiť vŕbové prúty známe i ako bahniatka, cicky (v Klenovci), púziky (v Revúcej). Tie počas búrky hádzali do ohňa, aby ju zahnali, prípadne ich ako ochranu pred bleskom zastokli za obrazy. "V obci Rudná z posvätených bahniatok dávali kravám, sviniam aj iným zvieratám vo viere, že ich to ochráni pred chorobami a morom."
V Bôrke každý člen rodiny zjedol jedno bahniatko, aby ho nebolelo hrdlo. Na Kvetnú nedeľu poobede ľudia chodili na cintorín, kde jednu vŕbovú ratolesť zapichli aj na hrob blízkych. Začiatkom 20. storočia sa na hroby nosili i vajíčka. "Zahrabali sa do zeme a pokiaľ zostali celé aj do druhého dňa verilo sa, že duša mŕtveho je spokojná," uviedla Pulišová.
Vysvetlila tiež, Zelený štvrtok bol dňom prvého výhonu na pašu. Pri zvykoch s ním spojených tiež zohrávalo dôležitú úlohu vajíčko. "Pastier na vhodnom mieste, ktoré dobytok nevedel obísť, v noci zakopal vajíčko, reťaz, hlinu z troch hrobov a tri prúty zo šípu, teda predmety, ktoré mali dobytok chrániť, zabezpečiť, aby stádo držalo spolu a množilo sa."
Gazdiná pri vyháňaní šibala statok prútom, ktorý dostala od pastiera počas vianočnej obchôdzky. Prút následne zapichla do hnoja, aby sa kravy dobre telili. Rovnako, keď sa gazda vyberal na jar do prvej orby, obchádzal voly a šúchal ich vajcom, aby boli okrúhle rovnako ako to vajce.
"Pre tento deň bola charakteristická zvýšená aktivita nečistých síl. Jedným z prostriedkov na ich odstrašenie bol hluk. Z toho dôvodu chodili chlapci od Zeleného štvrtka do Bielej soboty po dedine s rapkáčmi." Bolo to zároveň obdobie, keď sa v kostoloch na znak smútku nad smrťou Ježiša Krista zaväzovali zvony.
Počas Veľkého piatku bol dodržiavaný prísny pôst. V mnohých domácnostiach okrem mäsa nekonzumovali ani mliečne výrobky. "Ľudia verili, že na poklady ukryté pod zemou upozorňuje modrý plamienok. Aby sa nestratil bolo potrebné prikryť ho pančuchou," vysvetlila.
Článok pokračuje pod reklamou
Počas dňa sa mohli robiť len nevyhnutné práce, nesadilo sa, ani nesialo, keďže v tento deň sa nemalo hýbať so zemou. Výnimkou bolo bitie krtincov cepmi, aby sa krty vysťahovali a nenarobili nové.
"Upratovanie, farbenie vajíčok, varenie aj pečenie obradových jedál zostalo na Bielu sobotu. Z mäsových jedál sa pripravovala najmä bravčovina, varila sa šunka, vo viacerých lokalitách pripravovali jahňa, no k najstarším veľkonočným jedlám všade patrili vajíčka." Pripravené jedlá sa väčšinou konzumovali až v nedeľu.
V sobotu bolo zvykom jedávať kyslú polievku pripravenú z vývaru údeného mäsa. "Pri kostole sa spaľovali zvyšky oleja z večného svetla a iných sakrálnych predmetov, pričom uhlíky z tohto Judášovho ohňa používali ľudia pri liečení."
K najväčším sviatkom roka patrila Veľkonočná nedeľa, keď veriaci oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V mnohých oblastiach bolo zaužívané svätenie jedál v kostole. "V domácnostiach, kde nepripravili veľkonočné vajíčka v sobotu, sa venovali ich farbeniu, prípadne zdobeniu."
Pre Veľkonočný pondelok bol čas od včasného rána do obeda vymedzený na oblievanie dievčat, pričom mládenci oblievali dievky, menší chlapci svoje rovesníčky. Tento zvyk vo svojom diele venovanom Gemerskej župe zaznamenal začiatkom 19. storočia i Ladislav Bartholomeides: "Na Veľkú noc polievajú muži ženy studenou vodou a mládenci sa veľmi usilujú vytiahnuť svoje milé a priateľky z domov a ponoriť ich do studne, potoka alebo rieky. Je to nebezpečný zvyk, ktorý je známy aj v susednom Spiši a ktorý v tomto chladnom ročnom období stál už nejedno dievča zdravie, alebo aj život."
Za polievanie dostali chlapci odmenu najmä v podobe zdobených, neskôr čokoládových vajíčok, niekedy i drobných peňazí. "V každej domácnosti bolo pripravené pohostenie, ktoré dievčatá priniesli kúpačom na večernú tanečnú zábavu." V minulosti bol vo viacerých lokalitách rozšírený tiež zvyk dievčat v utorok čakať na mládencov a oblievačku im vrátiť. V Tisovci ho zaznamenal napríklad Gustáv Lojko Hostivít už v roku 1868.
Zdroj textu: Ľudmila Pulišová, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Zdroj obrázkov: pixabay.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
