Menu
Problematika bedrových kĺbov je témou príspevku doktora Júliusa Bugára, ktorý na ňu chce poukázať zo zorného uhla pediatra. „Vrodené luxácie bedrových zhybov “ /Luxatio coxae congenita / Tento názov, ktorý uvádzam v úvodzovkách, prípadne názov „Vrodené dysplazie“ sa najčastejšie vyskytuje pri popise tohto ochorenia z pera ortopédov. Teória vrodenosti sa však jednoznačne nepotvrdila, preto je na mieste hovoriť nanajvýš o novorodeneckých dysplaziách. Nejde ani o luxáciu- vykĺbenie v bedrovom zhybe v pravom slova zmysle, z týchto dôvodov najlepšie vystihuje tento chorobný stav názov: Novorodenecká deštrukcia /dysplazia/ puzdra bedrového zhybu.
Na problematiku chcem poukázať zo zorného uhla pediatra s novým pohľadom na kauzálnu genézu ochorenia, ktorá umožňuje logické vysvetlenie rizika vzniku dysplazie a zároveň umožňuje efektívne predchádzať vývoju ochorenia bez lekárskeho zásahu.
Kauzálna genéza rizikových faktorov
Vychádzajúc z dlhoročných štatistických poznatkov bolo konštatované, že luxácie bedrových zhybov sa vyskytovali a vyskytujú prevažne u dievčat a to až 6 – 10 krát častejšie ako u chlapcov. Nesporne tu zohráva svoju úlohu hormonálny faktor. V tehotenstve dochádza k zvýšenej tvorbe ženských hormónov /estrogénov a progestínov /, ktoré sa dostavajú samozrejme placentárnym obehom aj do plodu a pretrvávajú v krvnom obehu novorodenca aj po pôrode ešte asi po dobu 3 až 4 týždňov. Pri pôrode sa k nim pridáva aj nesteroidný typ hormónu tzv. relaxin. Tieto ženské hormóny majú okrem mnohých iných vplyvov veľmi významný vplyv aj na väzivovú tkáň a to hlavne na panvové väzivové spoje a puzdier bedrových zhybov, ktoré sa stávajú presiaknutejšie tekutinami, pohyblivejšie a teda poddajnejšie, čo je nevyhnutná podmienka pre fyziologický pôrod. / príloha /.
Typickým prejavom je napr. aj kačacia chôdza tehotných žien. U novorodených dievčat je charakteristickým, prejavom vplyvu týchto hormónov až 6 –10 krát častejšie a intenzívnejšie zdurenie prsných žliaz ako u chlapcov, u ktorých zrejme mužské hormóny-androgény dá sa povedať kompenzujú /neutralizujú/ ich vplyv. Tu tkvie vysvetlenie, prečo je riziko vzniku dysplazie u dievčat častejšie. Okrem toho je v dôsledku presiaknutia väziva panvových spojov a bedrového väziva nápadná, výrazná pohyblivosť najmä dolných končatín u novorodencov.
Dynamika vzniku dysplazie
Presiaknutie a uvoľnenie väziva a zhybových puzdier je normálna súčasť doprevádzajúca pôrod a prvé týždne novorodenca. Toto nie je príčina vzniku dysplazie, ale podmienka, ktorá umožňuje pri ďalšej nefyziologickej polohe dolných končatín neadekvátne pôsobenie mechanických faktorov na konfiguráciu puzdra bedrového zhybu práve v prvých týždňoch života novorodenca. Pri tomto uvolnenom väzive pôsobí fakticky relatívne intenzívnejšie aj napätie, tonus svalov preklenujúcich bedrový zhyb, ktoré ťahajú tak hlavicu stehennej kosti smerom nahor. /príloha /. Fyziologická poloha dolných končatín novorodenca je veľmi dobre známa a charakteristická. Novorodenec ležiac na chrbte vždy má prirodzene skrčené dolné končatiny a vytočené /abdukované/ navonok, nikdy ich nevystiera a neprikladá k sebe. Pri násilne pritiahnutých a vyrovnaných končatinách tlačí chrupavčitá hlavica stehennej kosti na poddajný horný okraj chrupavčitého puzdra bedrového zhybu, ktorý sa postupne deštruuje, deformuje a zošikmuje až nakoniec sa hlavica prešmykne cez tento okraj a vzniká tzv.vykĺbenie- luxácia. /príloha/
Závery uvedených pozorovaní potvrdzujú, že sa nejedná o vrodené ochorenie pred ktorým sme bezmocní, ale práve naopak, pri poznaní stavu popôrodných podmienok sme schopní bez lekárskej pomoci zabrániť vzniku dysplazie bedrového puzdra. Prevencia je celkom jednoduchá. Treba do dôsledkov dodržiavať fyziologické polohovanie novorodenca najmä v prvých týždňoch života novorodenca. To znamená, plienkové balenie musí byť také, aby zabezpečilo fyziologickú polohu a postavenie dolných končatín s ponechaním dolných končatín v skrčenej polohe s abdukciou a pritom s umožnením aj primeraného voľného pohybu prípadne aj s rozšírenou plienkou. Nikdy sa nesmú fixovať dolné končatiny addukované, vystreté a pevne pritiahnuté k sebe !!! Takéto dôsledné polohovanie je treba dodržať aspoň do 3 mesiacov. Je samozrejmé, že je nutné pravidelne kontrolovať vývoj bedrového kĺbu ultrazvukom podľa pokynov lekára. Poznámka: Táto časť článku je určená pre širšiu laickú verejnosť. Záujemci o podrobnejší rozbor, dokumentáciu, štatistiku a literatúru nájdu tieto údaje v doleuvedenej prílohe. Autor článku: MUDr.Július Bugár Prevencia
Príspevok k patogenéze a prevencii novorodeneckých luxácií bedrových zhybov.
