Gemerská výšivka stále živá, alebo keď sa vlákno spojilo s ihlou

Predkreslená výšivka, okraj kútnej plachty, pravdepodobne GEMER, 18. storočie.

GEMER – Ručne zhotovená výšivka sa považuje za najrozšírenejší prejav ľudového umenia na Slovensku a po stáročia sa vytvárala na rôznej upravenej podkladovej textílii niťou navlečenou do ihly, a potom ju napli na drevený rám. Jemná ručná výšivka na plátenku má u nás dlhú históriu. Viac nám o nej povedali pracovníci Oddelenia regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC.

Vyšívanie v minulosti totiž patrilo k vznešeným prácam žien. Ovládať vyšívačské umenie bolo jednou zo samozrejmých požiadaviek doby, musela ho dokonale ovládať každá, aj tá najbohatšia šľachtická či meštianska dcérka ešte pred vydajom.

Článok pokračuje pod reklamou


Výšivka sa uplatňovala ako úžitkovo-dekoratívny prvok textilu i výrobkov z kože. Neslúžila teda iba na estetické dotvorenie odevu či inej textílie, ale šitím stehov sa textil aj spájal, spevňoval či formoval. Tvary a farby ornamentálnych kompozícií textílie dotvárali, ale mali aj identifikačnú funkciu.

Podľa výšivky bolo možné určiť vek, spoločenské postavenie jednotlivca, jeho príslušnosť k lokalite alebo k etnickému či náboženskému spoločenstvu. Štúdium ľudovej výšivky ukazuje, že aj keď sa výšivka považuje za prejav kultúry, v ktorom sa uchovávajú starobylé motívy i staré postupy ich zhotovenia, vplyvom nových podmienok dokáže získať novú podobu.

Výšivka sa v stredoveku a v novoveku v ľudovom odeve skoro vôbec nevyskytovala. Výšivkárske vzory vtedy boli schopné vyšiť iba školené vyšívačky, ktoré nadobudli vo vyšívaní excelentné zručnosti. Prvá kostená ihla vraj vznikla už pred 30-tisíc rokmi, no ale ktovie, či sa s ňou dobre pracovalo?

Článok pokračuje pod reklamou


Prvé ihly zo železa sa objavili v 14. storočí, o storočie neskôr už mali očko. Ich výroba sa sústreďovala do oblastí spracovania kovov. V stredoveku boli ihly veľmi drahé a vzácne. Vo Florencii mala v 15. storočí nevesta vo výbave uvedené strieborné nožničky, strieborný náprstok a ihly na vyšívanie dierok.

V sedemdesiatych rokoch 18. storočia v Kežmarku vyrobili najviac ihiel na Slovensku. Ročne vyrobil každý ihlár v priemere 300-tisíc ihiel, aj vďaka tomu patrili ihlárski majstri k najbohatším remeselníkom v meste.

Do pozornosti

Kandidátka Jana Koršová: Poltár bol pre mňa vždy domovom

Pracovala v televízii a pri nakrúcaní domácich i zahraničných filmov. Hoci ju profesionálny život zaviedol

Rovnaké spoločenské šaty na stužkovej? Dievčatá si ich strážia

Hľadáte spoločenské šaty na stužkovú, venček či ples? V Edene čakajú stovky modelov, rôzne veľkosti

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz denne. Zadarmo.