Menu
„Volám sa Peter Ličko a som doposiaľ neobjavený hudobný skladateľ. Mojím žánrom je klasická, ale aj POP hudba. Hoci som napísal viac než 700 skladieb, som prakticky neznámy. Bohužiaľ, nie som schopný presadiť sa v dnešnom svete individualizmu, v ktorom dominujú predátori.“ Peter Ličko
Peter Ličko bol skladateľ, hudobník a pedagóg. Narodil sa v zmiešanej maďarsko-slovensko-nemeckej rodine v Rimavskej Sobote 22. januára 1946. Umrel vo veku 75 rokov, jeho telo našli včera v jeho byte.
Hudobný talent sa u neho prejavoval už od detstva
Peter Ličko sa narodil do dobre situovanej maďarskej rodiny. K hudbe ho priviedol jeho otec, ktorý mu od útleho veku púšťal skladby velikánov klasickej hudby – Mozarta, Schuberta, Beethovena. Už keď mal štyri roky, jeho rodičia postrehli, že ich syn si spieva rôzne melódie z platní. Ako šesťročného ho zapísali do hudobnej školy v rodnej Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Jeho talent sa začal so stúpajúcim vekom dramaticky rozvíjať. Už ako 11-ročný komponoval prvé skladby. Hrával ich na notu presne držiac ich len v pamäti.
V roku 1960 sa v jeho živote odohral veľký zlom, začal študovať na Pražskom konzervatóriu. Nastúpil na klavír a kompozíciu. Na jeho smolu však kompozičné oddelenie neskôr zrušili. O dva roky neskôr otvorili fakultatívny poobedňajší krúžok kompozície, ktorý Peter Ličko navštevoval. Počas štúdia na konzervatóriu ale veľa netvoril a sám považoval tieto roky za obdobie flákania.
V poslednom roku na konzervatóriu sa mladého Lička ujal profesor Kvapila, vďaka ktorému jeho talent opäť narástol. Po štúdiu v Prahe sa mu podarilo dostať sa na JAMU v Brne. Následne sa uchádzal o výmenný pobyt, jeho cieľom bolo študovať u vynikajúceho profesora Kadosa na Lisztovej akadémii v Budapešti. Pál Kadosa však bral len jedného žiaka – spomedzi šiestich uchádzačov si vybral práve Petra Lička.
V Budapešti sa rozhodol pre štúdium učiteľského smeru klavírnej hry. „Po absolvovaní Lisztovej Akadémie v roku 1972 dostáva Peter Ličko možnosť vybrať si medzi učiteľstvom na konzervatóriu v Bratislave alebo na Pedagogickej fakulte v Nitre. Rozhodol sa odísť na fakultu do Nitry, kde ho opäť čakala hudobná izolácia a ideovo problematické obdobie sedemdesiatych rokov – normalizácia, vstup do komunistickej strany a z toho vyplývajúce dôsledky sa ani jemu nevyhli,“ uvádza ďalej Martin Dúbravský, ktorý so skladateľom Ličkom robil sériu rozhovorov v roku 2009.
Neskôr pôsobil Peter Ličko aj na konzervatóriu v Žiline. Bližšie ku svojmu rodisku sa priblížil v roku 1982, keď nastúpil do ZUŠ v Hnúšti. Práve tam u neho prepukol skladateľský zápal. „Jedným z hlavných diel tohto obdobia, ako sám uvádza, je dlhá a členitá skladba nazvaná Universal World Symphony,“ píše Martin Dúbravský. Medzi jeho ďalšie veľké skladby raného obdobia patrí tiež Dvanásť priestranstiev na Novom Gemeri. V Hnúšti učil až do roku 2011.
Článok pokračuje pod reklamou
Súkromný učiteľ hudby
Mnoho ľudí z tohto regiónu si na Petra Lička pamätá ako na učiteľa hry na klavír. Súkromne začal vyučovať v 90. rokoch. Svojich žiakov pripravoval z detskej kompozičnej hudby na celoštátne súťaže, kde sa často umiestňovali na stupienkoch víťazov. Niektorí jeho žiaci zas dosiahli medzinárodnú úroveň koncertných umelcov.
Neobjavená tvorba
Jeho kompozičná činnosť vrcholila v rokoch 2003 až 2006. Pre tvorbu Petra Lička je typická polyštýlovosť či polysystémovosť. Pre svoje opery si scenáre, texty i libretá písal sám, a to najmä v maďarskom jazyku. Medzi jeho umelecké diela patrí mnoho sólových, komorných (pre najrôznejšie telesá), orchestrálnych, oratórnych a liturgických kompozícií, ako aj kompozícií scénických a baletných, ako napríklad Pán prsteňov, symfonický balet Bezosudovosť či operný cyklus 15-tich jednoaktoviek Tragédia človeka na drámu Imricha Madácha. Neskôr začal komponovať aj piesne v popovom štýle.
Hudobná znelka pre Rimavskú Sobotu
Zasadnutia mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote sa začínajú hudobnou znelkou, ktorú pre mesto vytvoril práve Peter Ličko. Celá znelka má približne tri minúty, na zasadnutiach sa ale púšťajú len prvé sekundy. Samospráva znelku zaradila medzi mestské symboly v roku 1999 a patrila medzi prvé mestá na Slovensku, ktoré „mestskú hymnu“ používali pri významných udalostiach.
Viac o tvorbe Petra Lička si môžete prečítať na jeho webovej stránke.
Česť jeho pamiatke.
Zdroj: Rimava.sk, Peter Dúbravský, peterlicko.com
