Menu
Úložisko rádioaktívneho odpadu bolo pred pár rokmi veľkou témou. No riešenie, kam natrvalo uložiť tento nebezpečný odpad stále nie je. Ako je známe zo Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR, v rokoch 1996 až 2001 sa uskutočnil výber lokalít hlbinného úložiska rádioaktívneho odpadu. Do úzkeho výberu sa vtedy okrem pohoria Tríbeč dostala aj južná časť Veporských vrchov, juhozápadná časť Stolických vrchov, východná časť Cerovej vrchoviny a západná časť Rimavskej kotliny.
Touto problematikou sa vláda zaoberala na svojom rokovaní začiatkom roka 2014. Výsledkom bolo, že vtedajšiemu ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému Vláda SR uložila plniť úlohy zo spomínanej stratégie, podľa ktorej dátum plnenia bol stanovený do decembra 2018. Medzi tie úlohy patrí aj vyriešenie a výber lokality na hlbinné uloženie odpadu z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach, kde sa približne dva kilometre od nej nachádza takzvané republikové úložisko, v ktorom odpad môžu skladovať len po dobu 10 až 15 rokov. Prevádzkuje ho Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS).
Keďže ide len o dočasné uloženie nebezpečného odpadu, v hre sú takzvané hlbinné úložiská. Ako informuje JAVYS, ide o trvalé umiestnenie odpadu do hĺbky od 300 do 1000 metrov v geologickom prostredí, ktoré je z dlhodobého hľadiska veľmi stabilné. „Izolácia rádioaktívnych odpadov od biosféry na veľmi dlhú dobu sa docieli systémom viacnásobných izolačných bariér. Vhodnou voľbou úpravy odpadov, inžinierskych bariér a geologického prostredia sa rádioaktívny odpad izoluje od biosféry najmenej na niekoľko desaťtisíc rokov,“ uvádza spoločnosť a dodáva, že podľa vypracovaného návrhu je výber úložiska zatiaľ otvorený, zvažujú sa kryštalické a ílové horninové prostredia. Medzi tieto prostredia podľa geológov patria aj vyššie spomínané oblasti.
Na úplný verdikt ohľadom trvalého uloženia rádioaktívneho odpadu si však ešte počkáme. Podľa JAVYS sa realizácia hlbinného geologického úložiska v SR predpokladá v rokoch 2027–2035 a jeho uvedenie do prevádzky v roku 2037. Slovenská republika však v tejto problematike nie je sama. Na riešení vývoja hlbinného úložiska sa okrem slovenských organizácií podieľajú aj riešiteľské kolektívy z Českej republiky a Veľkej Británie.
Zdroj: Rimava.sk, JAVYS, Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR
