Menu
Betlehem, ako symbol Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o narodení Ježiša Krista s vyobrazením Svätej rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí.
Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností, kde sa kládli do kultového kúta izby v čase od Vianoc do Troch kráľov. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón či vosk.
Špecifický betlehem zaznamenal J. Manga v baníckej obci Rudná. Figúrky tu vystrihovali z kartónu, vymaľovali ich a na každú nalepili paličku. Figúrky s paličkami pripevnili na tri dosky, ktoré následne zavesili na stenu. Každý betlehem bol stavaný podľa ustálenej schémy.
Článok pokračuje pod reklamou
Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo sa nachádzali figúrky klaňajúcich sa pastierov, z pravej strany prichádzali traja králi. Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po 2. svetovej vojne. Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov – betlehemcov. V regióne Gemer-Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania.
V minulosti betlehemci chodievali vo viacerých lokalitách Gemera-Malohontu (Tisovec, Hrnčiarske Zalužany, Hačava, Stará Bašta...), no postupne tento zvyk zanikol. Koncom 90. rokov však v niektorých obciach dochádzalo k jeho obnovovaniu (Kokava nad Rimavicou).
Obchôdzky sa začali na Štedrý večer, keď sa zvečerilo. Prví začali zvyčajne pastieri, ktorí zatrúbili pred skupinou domov a gazdiné im doniesli koláče. Niekde chodili koledovať aj deti, v každom dome povedali vinš, za čo boli odmenené orechami, jablkami, prípadne drobnými peniazmi. Na Štedrý večer začali aj betlehemské hry, pričom betlehemci chodili niekde až do Troch kráľov.
V betlehemských hrách účinkujú pastieri, anjel nesúci betlehem a starý. Ich podstatou je spánok a prebúdzanie pastierov, doberanie si starého pastiera a obdarúvanie Ježiška. Pastieri mali palice často ozdobené rôznymi plieškami, aby im pri udieraní cinkali, pri speve chodili do kruhu a palicami v rytme udierali o zem.
Anjel držal betlehem, ktorý bol najčastejšie zhotovený z dreva, alebo papiera. V niektorých lokalitách (napríklad Muránska Zdychava, Kráľ), nosili miesto betlehema malý drevený kostolík. Vo Vlachove sa hrala betlehemská hra nazývaná gubajka, kde namiesto betlehema koledníci chodili s otáčavou hviezdou.
Betlehemskú hru zaznamenal už v roku 1868 v Tisovci Gustáv Lojko Hostivít. Betlehem nosili dvaja chlapci, ktorí vchádzali do domu ako prví. Okrem nich v hre vystupovali valasi Fedor, Stacho, Petko a Kubo. V obci Hačava chodievali betlehemci ešte v 30. rokoch 20. storočia od Štedrého dňa (Kračúna) do Troch kráľov.
Betlehemskú hru si tu pripravovali deti zo školy. V Králi chodia s betlehemom potomkovia novoklenovčanov – mladí chlapci oblečení v plátennej košeli a dlhých plátenných nohaviciach, na hlavách vysoké papierové klobúky ozdobené stuhami. Postavy sú bača, Stacho, Fedor, Ivan a Kubo, alebo Starý. Kostolík nosí Popík.
Článok pokračuje pod reklamou
Aj v prostredí s maďarsky hovoriacim obyvateľstvom patrí chodenie s betlehemom – betlehemzés, k významným prvkom vianočného zvykoslovia. Zvyk tu bol rozšírený do druhej svetovej vojny, následne sa ho vo viacerých lokalitách podarilo obnoviť v 90. rokoch 20. storočia. Chodenie s betlehemom, realizované ešte v medzivojnovom období, zaznamenal aj János Manga v baníckej lokalite Rudná.
Tri betlehemy sa nachádzajú tiež v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Dva z nich zhotovil rezbár Ján Grenčík (1945), žijúci v obci Husiná. Betlehemy začal vyrábať v 80. rokoch 20. storočia. Impulzom bol papierový betlehem, ktorý dostal do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Pri výrobe betlehemov pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Zhotovuje aj pohyblivé betlehemy.
Niekoľko drevených betlehemov zhotovil tiež rómsky rezbár Dezider Fertő (1921 – 1996). Narodil sa v obci Šankovce (dnes Gemerská Ves) v okrese Revúca v rodine maďarských usadlých Rómov. Vzťah k práci s drevom sa uňho formoval už od malička, no kvôli negatívnej skúsenosti v detstve na ňu na dlhé roky zanevrel.
Rezbárstvu sa opäť začal venovať až po smrti manželky v roku 1980. Okrem množstva plastík a reliéfov so svetskou i náboženskou tematikou zhotovil tiež niekoľko betlehemov. Jeden sa nachádza v Muzeu romské kultury v Brne, jeden predal ešte počas života do Švajčiarska, tri do Kanady a jeden sa nachádza vo fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Betlehem tvorí štrnásť figúrok vyrezávaných do drevených soklíkov – Panna Mária s Ježišom Kristom v jasličkách, Sv. Jozef, Traja králi, plastiky ovečiek, somárika, ťavy i pastiera. Figúrky sú bez povrchovej úpravy, stoja samostatne, bez pozadia či podstavca.
Text spracovala etnografka z Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Ľudmila Pulišová.
NENECHAJTE SI UJSŤ
