Menu
Vyvrheľ...
Šarapatil na území Gemersko-malohontskej župy a svoje zločiny páchal viac menej v našom terajšom okrese a v priamom okolí Rimavskej Soboty. V podsvetí mesta ho poznali pod prezývkou Pišta Antal. Mal povesť chýrneho beťára a možno ním aj bol vo svojich začiatkoch, keď skĺzol na šikmú plochu. Stal sa však z neho jeden z najhorších zločincov v našom okrese. Na svedomí nemal len krádeže, vlámania, ale aj lúpežnú vraždu, no a napokon aj znásilnenie maloletej.
Pravým menom sa volal Jozef Aleva, narodil sa niekedy v roku 1905 v obci Hejőkeresztúr (Maďarsko). Chcel sa vyučiť za tkáča a aj nastúpil do učenia. Dlho tam však nezotrval a tovarišské skúšky už nezložil. V roku 1921 ho hľadali v Maďarsku žandári, lebo Aleva ušiel od svojho majstra.
V roku 1926 narukoval do maďarskej armády a vojenský režim mu nebol vôbec po chuti. Stal sa zbehom a tiež zlodejom, bezpečnostné orgány v Maďarsku po ňom vyhlásili pátranie. Horela mu zem pod nohami, preto nelegálne prekročil hranice Československa. Po prekročení hraníc podbehol do rúk četníkom a keď zistili, že je vojenským zbehom, tak ho eskortovali na oddelenie v Tornali.
Článok pokračuje pod reklamou
Zvesť o zadržaní vojenského zbeha sa rýchlo šírila po okolí. Statkár z Nižnej Káloše Štefan Gazda prehlásil, že zadržanému Alevovi poskytne ubytovanie aj prácu na svojom hospodárstve a požiadal československé úrady, aby zbeha nevydali späť do Maďarska. Aleva dostal za nelegálne prekročenie štátnych hraníc peňažnú pokutu a úrady mu umožnili zostať pracovať na hospodárstve Štefana Gazdu.
Aleva mohol začať nový pokojný život, ale poctivá práca mu vôbec nevoňala. Dal sa na útek a už za ním nepátrali len maďarské bezpečnostné orgány, ale aj naše československé. Jeho cesta viedla cez Ratkovú, Hnúšťu, až došiel do Kokavy. Kadiaľ prechádzal, zostávali po ňom vykradnuté domy a nepohrdol ani hospodárskymi zvieratami. V apríli roku 1926 na kraji lesa nad Kokavou sledoval miestneho obecného pastiera. Nepozorovane sa k nemu zozadu priblížil a nič netušiacemu Andrejovi Balogovi zaťal sekerou do hlavy.
Balog nebol slabým chlapom, úder sekerou ho síce ochromil, ale ešte sa dokázal brániť. Ďalšie štyri údery sekerou do hlavy už neprežil a kŕče končatín zvestovali, že z jeho tela práve uniká život. Aleva sa nedal rušiť a prehliadol vrecká obete. Vošiel aj do jeho domu, odkiaľ odcudzil 1 400 korún a okrem toho hodinky a iné predmety v hodnote 400 korún.
Zvesť o tomto beštiálnom čine sa rýchlo rozšírila. Po Alevovi bolo už predtým vyhlásené pátranie, ale po tomto čine sa úsilie bezpečnostných orgánov znásobilo. Zem po ňom doslova zľahla a darilo sa mu unikať skoro celý rok, pričom sa dopúšťal ďalších trestných činov. V máji roku 1927 sa objavil na jarmoku v obci Gemer.
Všimli si ho dvaja službukonajúci žandári z Tornale, ktorí tam boli na obchôdzke. Podarilo sa im ho zadržať a okamžite ho dopravili na prokuratúru v Rimavskej Sobote. Tam na mieste bola overená jeho totožnosť a po tomto akte putoval priamo do vyšetrovacej väzby.
Súd v Rimavskej Sobote ho za vyššie uvedené skutky odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Voči výške trestu sa odvolal prokurátor a vyšší súd Alevovi trest zdvojnásobil a poslal ho na výkon trestu do Leopoldova. Po odpykaní dvoch tretín trestu bol v januári roku 1934 Aleva z väzenia prepustený a vyhostený z Československa.
Jozef Aleva vedel, že v Maďarsku nemôže zostať, bolo len otázkou času, kedy tam zistia, že sa im domov vrátil hľadaný zlodej a vojenský zbeh. Do väzenia už nechcel ísť a tak opätovne nelegálne prekročil naše hranice. U nás sa relatívne rýchlo zistilo, že nejaká škodná vyčíňa v revíri. Krádeže do rodinných domov Jána Altmana v Kocihe, Jozefa Bobka vo Vrbovciach a Jána Brindzu v Sušanoch niesli starý známy rukopis zlodeja.
Článok pokračuje pod reklamou
V júni roku 1934 pozoroval z kraja lesa dedinu Kocihu a číhal na nejakú príležitosť k lupu. Na kraj lesa prichádzalo nič netušiace miestne 13-ročné dievčatko. Napriek svojmu mladému veku už robila slúžku a práve zbierala pŕhľavu pre domáce zvieratá. Jozefovi Alevovi sa zatemnil mozog a s použitím revolvera donútil dievčatko aby mu bola povoľnou. Keď bolo po všetkom, dievčatku sa podarilo ujsť a Aleva ju nevedel dobehnúť. No a čo bolo dôležité, tak svojím krikom a plačom zbuntošila celú dedinu.
Ľudia pracovali vonka na poliach a utekali jej hneď na pomoc. Vyrozprávala im, čo ju postihlo a v chlapoch zovrela krv. Vzali do rúk sekery a vybrali za toho lotra prenasledovať. Podarilo sa im ho dobehnúť a aj obkľúčiť. Aleva vedel, že mu ide o život a cestu z obkľúčenia si revolverom prestrieľal. Dedinčania museli so zaťatými zubami cúvnuť.
Medzitým sa podarilo zburcovať četníkov a z Rimavskej Soboty vyrazil zosilnený oddiel. Alevu sa im podarilo zadržať a rovno ho umiestnili do väzby. Miestny súd ho odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Voči verdiktu sa odvolal prokurátor a tak znova rozhodoval vyšší súd v Košiciach. Jozef Aleva bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov a rozsudok nadobudol okamžitú právoplatnosť.
Bola to posledná archívna zmienka o tomto zločincovi. Ani v tom období sa násilie na deťoch netolerovalo a snáď mu to vo väzení dali pocítiť...
Zdroje:
Vármegyei Hivatalos lap zo dňa 22. 9. 1921
Prágai Magyar Hírlap zo dňa 7. 5. 1927
Prágai Magyar Hírlap zo dňa 8. 10. 1927
Gömör – Kishont zo dňa 24. 6. 1934
Gemer – Malohont zo dňa 30. 6. 1934
Gemer – Malohont zo dňa 16. 3. 1935
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
