Kvíz: Ako dobre poznáte vianočné zvyky a tradície?

Tento stojan za zvukov sviatočných melódií v pomalom rytme otáčal vianočný stromček. Jeho cena sa pohybovala v rozpätí 25 až 32 forintov a celé vidiecke obyvateľstvo kvôli nemu cestovalo do Budapešti. Len tam sa dal v tej dobe dostať. V novinách Gömör sa písalo o celých húfoch záujemcov o kúpu. Či si naši predchodcovi kúpili túto najnovšiu vychytávku, nevedno.

V minulosti ich piekli prevažne učitelia, no ešte pred tým chodili deti po domoch a zbierali na pečenie oblátok suroviny. Zároveň dostali tiež strukoviny, vajíčka, údeniny, ako výplatu pre učiteľa. Oblátky sa piekli vodové, cukrové a vodové s rozdrvenými šípkami, či petržlenom pre dobytok. Žiaci rozdávali oblátky 2 – 3 dni pred Vianocami, pričom na každú rodinu sa ušlo asi 15 – 20 oblátok vodových a 5 cukrových.

Túto tradíciu praktizuje aj dnes ešte stále mnoho rodín, aby zistili, či bude rodina šťastná. V minulosti sa však verilo, že ak sa v jabĺčku ukáže kríž, niekto z rodiny ochorie alebo dokonca zomrie. Jabĺčko sa tiež rozkrajovalo na toľko častí, koľko členov mala rodina.

Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, ostávajúci lístok otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Dievčina, ktorej ako posledný zostal prázdny lístok, sa v nasledujúcom roku ešte nemala vydať.

Gazdiné v tento deň radšej opratú bielizeň nevešali. Povera hovorila, že ten, komu patrila, by skoro zomrel. Iná povera zase hovorila, že ten kto bielizeň vešia, sa v najbližšej dobe obesí.

V mnohých domácnostiach vidíme, že tradície ešte stále udržiavajú aspoň v menšom počte. Jednou z nich je aj varenie šošovicovej polievky na prelome nového a starého roka. Značí symbol bohatstva a peňazí, každý z rodiny si má dať aspoň za lyžicu, aby sa finančne darilo všetkým.

Legenda hovorí, že prvý, kto sa pod imelom bozkával, bol svätý Mikuláš so svojou láskou. Pri jednom zo svojich stretnutí totiž nevedomky stáli práve pod touto parazitickou rastlinou, ktorej sa oddávna pripisuje magická moc.

Vianočná tradícia bozkávania pod zaveseným imelom sa stala populárnou až v 16. storočí na Britských ostrovoch a tiež v Škandinávii. Bozkávanie pod imelom ešte viac v 19. storočí preslávil anglický spisovateľ Charles Dickens, ktorý o tomto vianočnom zvyku napísal vo svojej slávnej knihe Kronika Pickwickovho klubu. Angličania vtedy svoje domovy imelom na Vianoce nielen zdobili, ale aj sa pod ním bozkávali. Žiadne mladé dievča, ktoré bolo pod vetvou, rozhodne nesmelo odmietnuť žiadny bozk. Vtedajšia povera hovorila, že by sa budúci rok nevydala a zostala by na ocot.

Už v staroveku ľudia verili, že v cezmíne a brečtane prebývajú stromoví duchovia. Ak rastliny vyhodili von z domu ešte pred koncom Vianoc, koledovali si o zlú úrodu. Viaceré legendy sa zhodujú v tom, že stromček sa má zložiť 12 dní po Vianociach, teda na sviatok Troch kráľov. Podľa povery tí, ktorí si ho nechajú dlhšie alebo odložia skôr, budú mať počas roka smolu.

Drak by detí vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika a nepôsobili by ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nevedno prečo presne práve ošípaná, ale nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá. Vzniklo vďaka vynaliezavým rodičom nevedno kedy, jednoducho preto, aby deti motivovali udržať pôst.

Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme už od 5. storočia v Ravenne, v 6. storočí v Ríme. Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil 4 až 6 nedieľ pred Vianocami. Až pápež Gregor Veľký stanovil jasný počet 4 nedieľ. Každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: železná, bronzová, strieborná a zlatá. S adventom sa predovšetkým spája mnoho tradícií a zvykov. Možno niektorý z nich dodržiavate aj vy doma. Aké to sú?