Nenápadný prírodný unikát v Rimavskej Sobote

Som presvedčený, že prevažná väčšina obyvateľov Rimavskej Soboty, mimo zainteresovaných odborníkov, ani  nevie o tejto rarite, ktorá sa v našom meste nachádza. Neraz prejdeme popri nej a ani si ju nevšimneme, alebo si neuvedomíme, akú vzácnosť  máme, pokiaľ  na ňu niekto neupozorní. A práve to chcem urobiť týmto článkom, aby sme sa aj touto vzácnosťou mohli mnohí popýšiť a aj potešiť sa  pohľadom na ňu.

Ide o vzácny chránený prírodný fenomén, významnú drevinu, výnimočný strom - Ginko dvojlaločné, ktorý sa zachoval z obdobia prvohôr ako „žijúca fosília“,/skamenelina/ /R.Darwin /.  V rámci Slovenska sa Ginkgo biloba nachádza taktiež  len poskromne v niektorých lokalitách, ako chránený solitér - napr. v Lučenci, v Bratislave, v Košiciach, v Piešťanoch, v Nitre, v Trenčíne a pod.. Celkom len na pätnástich miestach na území Slovenska, „ nechránených“  exemplárov je,  samozrejme, viac. Najstarší z nich je v Súdovciach  - v okrese Krupina, má 250 rokov a v Lučenci,  kde sa jeho vek odhaduje na 200 rokov.

Predstavte si, že takýto chránený zázračný strom sa nachádza aj na území nášho mesta  na súkromnom pozemku vo dvore - asi meter od chodníka na Hviezdoslavovej ulici č.25. Je nenápadný , stojí sám akoby opustený,  bez osobitného označenia, bez slávobrány, bez nápisu. Terajší majiteľ nehnuteľnosti, ktorý chce zostať v anonymite, neprejavil ochotnú komunikatívnosť, k problematike sa stavia pasívne, ba skôr negativisticky a dokonca požiadal aj o výrub stromu. Čiastočne je to aj pochopiteľné, lebo strom bol zasadený na nevhodnom mieste, v úzkom priestore medzi budovami, tesne pri chodníku, kde svojou korunou zatieňuje  tieto budovy.  Kým v ostatných lokalitách na Slovensku sa tieto chránené solitérne stromy väčšinou nachádzajú v parkoch, v botanických záhradách, alebo v arboréte, kde vynikajú svojou impozantnosťou, napr. v Lučenci, zatiaľ je v Rimavskej Sobote strom ukrytý na nenápadnom súkromnom pozemku, bez náležitej propagácie. Podľa pamätníkov zasadil  strom okolo roku 1906  pôvodný majiteľ domu, čudácky  inžinier Alexander Tóth, bývalý mestský architekt, o ktorom sa, mimochodom, hovorilo, že postavil aj budovu na Daxnerovej ul. oproti gymnáziu bez schodišťa. Podľa jednej verzie, koreňovú priesadu získal vraj z lesníckeho arboréta v Banskej Štiavnici a podľa druhej pravdepodobnejšej,  ho vypestoval zo semienok alebo výrastkov stromov rastúcich na Športovej  ul. v Rim.Sobote. O strome  vieme len toto: obvod jeho kmeňa je 215 cm, meria 16 m, priemer jeho koruny je 11 m a má 102 rokov.

Pre úplnosť však treba povedať, že okrem tohoto chráneného stromu ginka sa na území Rimavskej Soboty nachádza aj niekoľko ďalších „ nechránených “ exemplárov menšieho rastu a vzhľadu. A to dva kusy pred obytným panelákom na Športovej ulici v priestore,  kde pôvodne bol parčík letného sídla veľkostatkárskej rodiny Samarjayovcov a do tohto obdobie možno datovať aj ich pôvod, pričom jeden exemplár je samčí a druhý samičí strom. Ďalej je to jeden solitérny  jedinec, ktorý sa nachádza medzi gaštanmi a smrečkami v mestskej záhrade, ktorú pôvodne založil gróf. Széchényi a údajne ho tam zasadili asi pred 30 rokmi  /Elek /,  no a nakoniec  vlani pribudli v mestskej záhrade aj tri  novozasadené stromčeky pod patronátom mestského oddelenia životného prostredia /Bozó /informácie získané od pani Péliovej zo správy CHKO cerovská vrchovina v R.Sobote /.

Na stránkach internetu je viac ako 5 tisíc článkov rôzneho druhu náväzujúcich na túto tematiku.  Pokúsim sa zosumarizovať  charakteristické vlastnosti  tohto impozantného stromu z dostupných údajov. Všeobecne zaužívaný slovenský názov je  ginko dvojlaločné / Ginkgo biloba // bi=dva, lubus=lalok /. V slovenskom ľudovom názvosloví sa občas  vyskytuje pomenovanie salizbúria a v českom jinan. Vo voľnej prírode sa zachoval len  v juhovýchodnej Číne. Do Európy ho v roku 1727  doviezol  Holanďan E.K.Kampfer z Nagasaki. Rodové meno je odvodené z japonského názvu Jin Kwo, čo v preklade znamená „strieborné ovocie“ a druhové meno od tvaru listov, ktoré majú vejárovitý dvojlaločný obrys. Strom sa zaraďuje medzi ihličnany, napriek listovému tvaru olistia a napriek opadávaniu lístia v zimnom období. Dorastá až do výšky 40 m a môže sa dožiť aj 2000 rokov. Strom je dvojdomý, teda na jednom strome dorastajú len samčie a na druhom len samičie kvety.  Z týchto dôvodov plody  rodia len samičie jedince. Kvitne v máji, plody sú jantárovo strieborné, okrúhle, dorastajúce do veľkosti čerešne až marhule s kôstkou a jadierkom a  majú nepríjemný zápach po kyseline maslovej,  preto sú plody konzumovateľné len po tepelnom spracovaní ako oriešky,  dozrievajú v septembri.

Dá sa povedať, že je to strom trojgeneračný, lebo doba kým vyrastie a začne rodiť plody  trvá asi tri ľudské generácie. Je neuveriteľne odolný tak voči klimatickým výkyvom, priemyselným exhalátom ako aj proti hubovým a parazitárnym škodcom. V roku 1945 pri dopade atómovej bomby na Hirošímu, zahynulo v priestore okolo epicentra neďaleko kostola všetko  živé s výnimkou štyroch stromov ginka , ktoré rastú  bez poškodenia až dodnes. Strom je zaradený podľa zákona  NR SR o ochrane prírody  a krajiny č.543/2002 medzi chránené stromy, v našom prípade pod správou CHKO cerovská vrchovina v Rimavskej Sobote a je zaevidovaný v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Mimochodom, v roku 1815 napísal Johan Wolfgang Goethe o tomto strome aj báseň, a preto je v Nemecku  známy aj  pod menom „Goetheho strom“.

Osobitne významný  a oceneniahodný je jeho  vplyv na zdravie človeka. Doslova je preplnený liečivými prvkami. Výťažky z jeho listov a plodov obsahujú neuveriteľné množstvo účinných liečivých látok, ktoré sa stali najpopulárnejšími a najvyhľadávanejšími  produktmi farmaceutického priemyslu na svete. V prvom rade je to vysoký obsah prirodzených bioflavonoidov, antioxidantov, ktoré pôsobia ako zhásače voľných radikálov. Vodné radikály sú chemicky aktívne  atómy,  ktoré svojou chemickou väzbou môžu poškodiť zdravé tkáňové bunky, oslabiť imunitný systém organizmu, urýchliť starnutie. Bioflavonoidy blokujú pôsobenie týchto voľných radikálov, teda utlmujú starnutie tkaní, inhibujú lipoperoxydázu a tým chránia pred vývojom aterosklerózy, potláčajú tvorbu kancerogénnych produktov , čiže majú protinádorovú aktivitu. K týmto možno pripojiť aj terpenoidy a ginkolidy, ktoré sa, mimochodom,  nenachádzajú v žiadnej inej rastline a ktoré obmedzujú tvorbu krvných zrazenín, teda zabraňujú vzniku trombózy a embólie, ďalej organické kyseliny, vitamíny a mnohé iné liečivé látky.

Tieto látky, majú  veľmi priaznivý a liečebný efekt pôsobením na prietok krvi a pružnosť ciev , hlavne v kapilárach mozgu , srdca a dolných končatín,  preto pôsobia preventívne pred infarktom srdca a mozgovou príhodou. V dôsledku zlepšenia prietoku krvi sa zlepšuje aj krvný tlak a hlavne kyslíková saturácia tkáni a najmä mozgu a  následne sekundárne ovplyvňujú aj mnohé ďalšie ochorenia. Prakticky nemajú žiadne vedľajšie nežiadúce  účinky, nevyvolávajú pokles krvného tlaku  a neovplyvňujú samotnú činnosť srdca a dýchania. Teda  tieto liečivé výťažky majú širokú paletu pôsobnosti, a využívajú sa na základe doterajších prieskumov najmä pri týchto chorobách a obtiažiach:  Artérioskleróza,  Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, srdcový infarkt, mozgová príhoda, nedokrvenosť srdca a končatín, depresie, bolesti hlavy, závraty,  poruchy sluchu,  diabetické očné poruchy, impotencia,  priedušková astma a iné alergie, chronické zápaly dýchacích ciest, menopauza a pod.

MUDr. Július Bugár
autor je pľúcny lekár