Menu
LUČENEC – Popieranie COVID-19, boj so zdravotníkmi, množstvo úmrtí, úbytok síl i vyhrážky a kopanie do dverí. Aj s týmto sa musia boriť zdravotníci a zdravotníčky na infekčnom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Lučenci.
Priestory budovy, kde kedysi ležali pacienti s hepatitídou, meningitídou či infekčnou hnačkou, už dlhé mesiace obývajú len ľudia s novým koronavírusom. Ich počet sa neznižuje, mnohí z nich už z nemocnice nevyjdú živí a zdravotníkom dochádzajú sily.
Článok pokračuje pod reklamou
Aby toho nebolo málo, namiesto poďakovania sa od pacientov i príbuzných neraz dočkajú len vyhrážok a vulgarizmov.
Boli sme sa porozprávať s primárom infekčného oddelenia lučeneckej nemocnice MUDr. Petrom Kirschnerom. Ten v rozhovore prezradil, koľko ľudí bolo hospitalizovaných v tretej vlne, koľkí z nich boli zaočkovaní, ako prebieha starostlivosť o pacientov a s akými príbehmi sa na oddelení stretávajú.
Aký je doterajší priebeh tretej vlny na infekčnom oddelení lučeneckej nemocnice?
Druhá vlna bola pomerne dlhá a závažná. Mali sme veľa pacientov. Cez leto sme si trochu vydýchli, ale začiatkom jesene sa rozbehla tretia vlna. Veľmi ťažko povedať, či sme teraz na vrchole alebo na vzostupe, no podľa mňa na vrchole ešte nie sme.
Doteraz (do stredy 24. 11., pozn. red.) sme na oddelení mali hospitalizovaných 272 pacientov s COVID-19. Väčšinou išlo o ťažké priebehy ochorenia so závažnými následkami a veľkým počtom úmrtí.
Z týchto hospitalizovaných nám 89 pacientov zomrelo. Na umelej pľúcnej ventilácii boli devätnásti, doteraz z nich neprežil ani jeden. Sú to veľmi zlé čísla, ktoré sú však porovnateľné s celým Slovenskom. Žiaľ, väčšinu hospitalizovaných pacientov tvoria neočkovaní.
Koľkých pacientov s COVID-19 máte aktuálne hospitalizovaných?
K dnešnému dňu (streda 24. 11., pozn. red.) máme 62 hospitalizovaných, pričom len 11 percent z nich sú zaočkovaní.
Aké je vekové zloženie pacientov?
Dve tretiny tvoria ľudia nad 60 rokov. Väčšina z nich má ťažký alebo veľmi ťažký priebeh ochorenia. Práve v tejto skupine registrujeme najviac úmrtí. Máme aj relatívne mladých pacientov, momentálne je medzi hospitalizovanými aj štyridsiatnik. V skupine mladších pacientov sa na oddelení väčšinou ocitnú ľudia s ďalšími závažnými ochoreniami pľúc, srdca či obličiek.
Koľko zdravotníkov sa stará o pacientov na infekčnom oddelení?
Momentálne tu pracuje päť lekárov a 40 zdravotných sestier. Väčšinou sa staráme o 60-70 pacientov naraz na viacerých poschodiach. Sestry pracujú v ochranných oblekoch so striedaním sa po troch hodinách.
Žiaľ, nemocnica nevie uvoľniť pre týchto pacientov väčší počet zdravotníckeho personálu. Aj tento musel byť stiahnutý z iných oddelení, kde sa pre to musela obmedziť zdravotná starostlivosť a operačné výkony. Nemocnica nemá problém v počte lôžok, ale sme limitovaní počtom personálu. Dalo by sa vytvoriť viac lôžok, no o pacientov by sa nemal kto starať.
Predpokladám, že tých 40 sestier nepracuje naraz v jednej zmene.
Nie, je to 40 sestier dokopy. Zdravotníčky pracujú v 12-hodinových zmenách s tým, že po troch hodinách strávených v skafandri pri pacientoch sa striedajú.
Ako vyzerá starostlivosť o pacientov s COVID-19?
Sestry musia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, akou je podanie liekov a infúzií, ale aj odbery krvi a ostatných telesných tekutín na vyšetrenia či hygienu, keďže asi 90 percent zo všetkých hospitalizovaných sú ležiaci. Ak sa na jednom oddelení o 20 pacientov starajú dve sestry a nejaký obslužný personál, ani na chvíľu nemajú šancu zastaviť sa.
Niektorí si hospitalizáciu možno predstavujú tak, že sa môžu prechádzať po chodbe, pozerať televízor alebo čítať knihu.
Väčšina hospitalizovaných nemá chuť ani možnosť takto fungovať, lebo sú ležiaci na kyslíku. Pokiaľ sa ich stav zlepší, sú prepúšťaní domov, pretože tlak na lôžka je obrovský.
Naopak, keď sa ich stav zhorší, musia ísť na umelú pľúcnu ventiláciu. Čo pre pacientov znamená byť intubovaný na ventilátore?
Začal by som od začiatku. Pokiaľ má pacient únosné saturácie, tak sa používa kyslík pod normálnym tlakom, kde sa dávka kyslíka môže zvyšovať na zhruba 20-25 litrov. Pokiaľ to nestačí, pacienta dávame na vysokoprietokový kyslík, takzvaný high flow, kde prietok dosahuje až 60 litrov. Ak ani toto nestačí, pacient musí ísť na umelú pľúcnu ventiláciu.
Znamená to, že ho uvedieme do umelého spánku, do dýchacích ciest mu zavedieme intubačnú kanylu a napojíme ho na ventilátor, ktorý dýcha za neho. Takýto pacient nevníma okolitý svet a na ventilátor ostane pripojený, pokiaľ sa jeho stav nezlepší. Ak má šťastie, vieme ho z takéhoto podávania kyslíka postupným znižovaním prietoku dostať.
Pokiaľ sa stav zlepšuje, z obyčajného kyslíka sa pacient dostane v priebehu 5 – 10 dní. Z high flow to trvá 14 a viac dní a z umelej pľúcnej ventilácie sa môže dostať za mesiac a viac.
Ako pacienti reagujú, keď im oznámite, že ich musíte pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu?
Nestalo sa nám, že by pacienti protestovali. Vtedy sú už v stave, keď im je to jedno. Chcú len dýchať a aby sa im uľavilo.
Mali ste v tretej vlne na umelej pľúcnej ventilácii aj zaočkovaných pacientov?
Áno, ale boli to ľudia, ktorí mali aj iné závažné ochorenia ako zlyhávanie obličiek, ťažké a rozkolísané cukrovky či obezitu. Práve obezita a cukrovka sú pre covidových pacientov veľmi nepriaznivé.
Mali sme aj dvestokilových pacientov, z ktorých neprežil ani jeden. Nápor na organizmus je pri obezite obrovský. Pokiaľ obézny človek aj za normálnych okolností funguje na hranici svojich možností, COVID-19 obyčajne preklopí váhy na nepriaznivú stranu.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako tretia vlna ovplyvnila režim na infekčnom oddelení, keďže zabezpečujete starostlivosť aj o pacientov s inými ochoreniami?
V tomto momente nevieme zabezpečiť takzvanú bielu starostlivosť o iných infekčných pacientov, máme len ľudí s COVID-19. Všetky ostatné infekčné ochorenia momentálne u nás nie sú a musia sa riešiť na iných oddeleniach, ktoré s týmito ochoreniami nemajú až také skúsenosti. Ďalšia vec je, že mnohé z infekčných ochorení, ktoré si vyžadujú liečbu v nemocnici, sa sem v tejto dobe dostanú ťažšie.
Hovorí sa, že zdravotníci sú čoraz vyčerpanejší. Ako vy a vaši spolupracovníci zvládate tretiu vlnu?
Je to pravda, lebo v tomto režime ideme už druhý rok. Letná prestávka bola veľmi krátka, veľa ľudí si nestihlo vybrať vlaňajšie dovolenky. Je to náročná práca. Naše doktorky majú mesačne 8 až 10 služieb. Musia odrobiť celý deň, potom majú nočnú a ak po nej nastane ideálna situácia, na druhý deň okolo obeda ich zvykneme pustiť domov.
Zdravotné sestry to majú ešte horšie. Robia dennú dvanástku, za tým na druhý deň nočnú dvanástku. Deň po nočnej majú voľno, ale na druhý deň ráno už idú do služby. Prakticky nemajú ani 24 hodín voľno.
S akými konkrétnymi príbehmi ste sa stretli?
Boli pacienti, ktorí prišli vo veľmi ťažkom stave a mysleli si, že im to za dva dni prejde. Ich stav sa ale zhoršil a trvalo veľmi dlho, kým sa to zlepšilo. Až vtedy si zvykli priznať a uverili, že naozaj ide o ťažké ochorenie.
Mali sme aj pacientov, ktorí tvrdili, že neveria, že majú COVID-19, lebo podľa nich neexistuje. Hovorili, že vymýšľame hlúposti a že im kyslík dávame zbytočne. Skladali si dolu masky. Pacient so zlou saturáciou bez masky vydrží štyri nádychy a potom začne modrieť. Niektorí však neverili, ani keď si masku nasadili naspäť na tvár.
Jedna pacientka na našom oddelení uverila, že má COVID-19 a bola rozhodnutá sa po vyliečení nechať zaočkovať. Žiaľbohu, umrela.
Mali ste pacientov, ktorí popierali COVID-19 aj po vyliečení?
Áno. Sú ľudia, ktorí odídu z nemocnice ako vyliečení, ale ani vtedy neuveria, že toto ochorenie prekonali.
Ako lekár s dlhoročnou praxou sa so smrťou stretávate častejšie ako predtým. Ako to na vás vplýva?
Viete, kto túto robotu robí dlho, si aj na smrť časom zvykne. Taký vysoký počet úmrtí však pohne aj tými najskúsenejšími. My, ktorí robíme dlhšie, to možno až tak nevnímame, ale máme mladých kolegov.
Viete si predstaviť, ako môže zdravotnou sestrou zamávať, ak jej v priebehu 12-hodinovej služby zomrú piati z dvadsiatich pacientov, o ktorých sa stará? Mali sme deň, kedy nám v priebehu 12 hodín umrelo 7 ľudí na všetkých covidových oddeleniach. Takéto počty sú vysoko nad štandardnými číslami.
Ako zvyknú reagovať príbuzní pacientov, či už zosnulých alebo vyliečených?
Príbuzní vyliečených v druhej vlne zvykli poďakovať, teraz väčšinou odídu bez slova. Berú to ako samozrejmosť. Povedia, že sme za to platení, tak aby sme ich liečili. Pri zosnulých je to individuálne. Niektorí povedia, že sú radi za poskytnutú starostlivosť pre ich blízkych.
Žiaľ, máme aj takých, ktorí sa personálu vyhrážajú, nadávajú nám alebo kopú do dverí. V tomto momente je to práca, ktorá nie je ocenená. Nechápem, prečo keď niekoho liečite, tak jeho príbuzní, a dokonca aj on sám, na vás zazerajú.
V prvej vlne vám ľudia z balkónov tlieskali, teraz vám nadávajú. Cítite obavy aj na infekčnom oddelení v Lučenci?
Zatiaľ sme nemali iné ako verbálne útoky. Možno aj preto, že nás ľudia nevedia identifikovať, pokiaľ sme v overaloch. Zaznamenali sme však aj prípady, keď si ľudia zisťovali, kto je kto. Istá obava tu, samozrejme, je.
Vidíte nejaké riešenie?
Myslím si, že by nám veľmi pomohlo, keby sa ľudia dali zaočkovať. Najmä v okrese Lučenec je to katastrofa, lebo máme málo očkovaných vo vyšších vekových skupinách, ktorí u nás ležia a väčšinou skončia zle. Očkovanie by nám veľmi pomohlo. Určite by sme mali menej hospitalizovaných a najmä menej pacientov, ktorí umrú.
Pokiaľ sa nám to nepodarí zlomiť, tak sa obávam, že tretia vlna potrvá do jari a po dvoch mesiacoch oddychu sa to začne odznova. Pokiaľ sa budeme tváriť, že sa nás to netýka a budeme vymýšľať teórie, ako sa to nedá, tak sa toho nezbavíme. Žiaľbohu, vírus stále mutuje. Pokiaľ sa ho teraz nepodarí potlačiť, prídu jeho ďalšie mutácie.
