Menu
V rámci aktivít vykonávaných počas Štedrého dňa sa i v Gemeri-Malohonte kládol veľký dôraz na úpravu štedrovečerného stola. Tento býval prikrytý bielym obrusom, na ňom vo väčšine obcí stála sviečka, ktorá sa mala zapáliť pri východe prvej hviezdy.
Reťaz obtočená okolo nôh bola symbolom rodiny držiacej pokope, slama pod stolom znakom toho, že sa Ježiško narodil na slame. Keď si gazdiná sadla za štedrovečerný stôl, nesmela vstať, aby aj hydina dobre sedela.
K tradičným vianočným pečivám patril pletený, do kolesa stočený koláč a koláče plnené makom, orechami a tvarohom. Najdôležitejším pečivom, ktoré však na stole nesmelo chýbať, bol chlieb. Ten, kým sa piekol doma, bol vždy okrúhly, pričom na štedrovečerný stôl gazdiná vybrala najkrajší bochník.
Článok pokračuje pod reklamou
Chlieb zostal na stole po celé sviatky, aby po celý budúci rok v dome chlieb nechýbal. V Hrnčiarskych Zalužanoch gazdiné na Vianoce piekli malý chlebík chudobným vdovám pre božskú odplatu.
Okrem toho na stôl patril cesnak, orechy, jablká, soľ a zrno z každého druhu obilia. Dôležitý bol tiež med, ktorý sa následne počas roka využíval najmä na liečebné účely. Doma sa robili aj oblátky z jemného cesta, ktoré sa piekli nad sporákom v oblátkovnici. Okrem toho oblátky piekol aj učiteľ, pričom deti ich chodili roznášať po jednotlivých domácnostiach.
Jedlom, ktoré sa na Štedrý večer konzumovalo všade, boli opekance s makom poliatym medom, alebo opekance s bryndzou. Za nimi nasledovala kyslá, prevažne hríbová polievka, niekde kapustnica, kaša z prosa a sušené ovocia uvarené v sladkej vode.
V evanjelických rodinách sa okrem toho objavovali tiež jedlá pripravované z bravčového mäsa, ktoré sa v katolíckom prostredí mohlo jesť až po polnoci. V žiadnom prípade sa však na vianočnom stole neobjavila hydina, keďže podľa tradičných predstáv by ubudlo z členov rodiny, alebo z majetku.
Pred štedrou večerou sa každý člen rodiny poumýval a obliekol do sviatočného odevu. Nasledovala spoločná modlitba, po ktorej gazda všetkým zaželal šťastné sviatky a všetci si pripili hriatou pálenkou. Každý člen rodiny dostal cesnak, aby mu strigy neublížili a oblátku s medom.
Pri štedrej večeri sa pamätalo aj na zosnulých, pre ktorých sa z každého jedla odložilo na tanierik. Z jedál na štedrovečernom stole sa odkladalo aj do prvej orby, z dôvodu ochrany a zabezpečenia úrody.
Text spracovala etnografka z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Ľudmila Pulišová.
NENECHAJTE SI UJSŤ
