Menu
Po skončení I. svetovej vojny na jeseň roku 1918 zbrane ani nestačili vychladnúť, keď sa na jar roku 1919 rozhoreli boje medzi mladou Československou republikou a Maďarskou republikou rád. Maďarské boľševické vojská dňa 31. 5. 1919 obsadili Rimavskú Sobotu.
Československé vojská ustupovali. Do vlasti sa postupne vracali naši legionári z Talianska a Francúzska. Hlavne v Čechách a na Morave vznikali dobrovoľnícke jednotky, ktoré prichádzali na Slovensko a hneď sa zapájali do bojov. K dobrovoľníkom vtedy nastúpil Karel Hašler (1879 – 1941). Bol to umelec, pesničkár, textár, skladateľ, spisovateľ, dramatik a režisér, ktorý do roku 1916 pôsobil v Národnom divadle v Prahe.
Vrchný veliteľ československej armády, francúzsky generál Maurice Pellé, pridelil Hašlera ako propagandistu do 2. divízie, ktorej velil plukovník Jozef Šnejdárek. Časom si Hašler získal jeho dôveru a plukovník Šnejdárek ho rozkazom vyslal, aby zistil náladu u vojakov na trase Lučenec – Rimavská Sobota.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď došiel Hašler do Rimavskej Soboty, práve tam zasadal vojenský súd. Pred súdom stál 20-ročný vojak pod iniciálkami V. P., jeho previnenie bolo ťažké. Pri nástupe na odchod k bojovým líniám vystúpil z radu a povedal, že budú bojovať len pod velením dôstojníkom, vybratých z ich radov. Hašler medzitým odišiel do Jesenského, aby navštívil vojakov moravského pluku zo Šumperku, ktorí tam boli dislokovaní. Keď sa vrátil pred polnocou do Rimavskej Soboty, tak práve vojenský tribunál vyniesol rozsudok, trest smrti zastrelením, ktorý mal byť vykonaný na druhý deň, ráno o šiestej hodine.
Hašler videl, ako obhajca obvineného, istý poručík, povedal jednému zo sudcov, odsúdili ste nevinného. Hašler si zisťoval veci a o odsúdenom vojakovi išli veľmi dobré referencie. Bojoval od samého začiatku, chválila sa jeho statočnosť a spoľahlivosť. Zistilo sa, že v jednotke pôsobí komunistická bunka, kým oni boli v závetrí, poštvali voči vrchnosti mladého vojaka.
Veliteľ práporu v hodnosti majora požiadal Hašlera, aby sa pokúsil od Šnejdárka získať amnestiu. Hodiny v Rimavskej Sobote ukazovali polhodinu po polnoci. Plukovník Šnejdárek mal v tej dobe štáb vo Zvolene, Hašlerovi teda na cestu tam a späť zostávalo päť a pol hodiny, lebo o šiestej ráno mala byť vykonaná poprava.
Za volant auta zasadol vynikajúci vodič desiatnik Radlinský a k nemu Hašler a poručík, obhajca odsúdeného. Vonku husto pršalo a oni mali k dispozícii otvorené auto, bez strechy. Cesta bola veľmi zlá, plná výmoľov a prúdy vody sa liali do auta. Vodič žmurkal očami, aby vôbec niečo videl. Rútili sa tmavou nocou, náhle však auto zastalo. Most cestu rieku Slatinu pri Vígľaši bol napoly rozborený. Desiatnik Radlinský rýchlo rozhodol, svojich dvoch cestujúcich poslal pešo cez most. A on po hradách balansoval s autom ponad rozvodnenú rieku cez chatrný most. Podarilo sa a na plný plyn uháňali do Zvolena.
Trvalo im dosť dlho, pokiaľ presvedčili francúzskych legionárov strážiacich plukovníkov stan, aby ho zobudili. Boli tri hodiny ráno, keď ich Šnejdárek bohujúc privítal. Keď zistil o čo ide, vrátil sa do spálne, kde sa rýchlo obliekol a oblečený v uniforme zasadol za stôl. Amnestiu udeliť nemohol, ale dal rozkaz zastaviť exekúciu do nariadeného nového vyšetrovania. Advokát chcel plukovníkovi pobozkať ruku, ten ho objal a postrčil do dverí.
Článok pokračuje pod reklamou
Začala cesta späť do Rimavskej Soboty, stále pršalo a do auta spod kolies ešte do kabíny lietalo aj blato. Celí špinaví a premočení zastali v Rimavskej Sobote pred župným úradom tri minúty pred šiestou hodinou. Pred vchodovými dverami stál neznámy vojak s osedlaným koňom. Hašler mu koňa zobral a tryskom uháňal na návršie v miestnom cintoríne, kde sa mala poprava vykonať. Dorazil práve včas.
Popravčia čata bola rozostavená vo štvorci. Sudca nadporučík práve dočítal rozsudok a zostávalo vypovedať už len slovo – páľ. Hašler mával Šnejdárkovým rozkazom a aj ho sudcom stihol dať včas. Tí sa bránili zásahu plukovníka Šnejdárka a tvrdili, že nemá právo vstupovať do ich kompetencií. Odsúdený vojak bol bledý a bolo vidieť, že bojuje sám so sebou, aby nebol pri poprave zbabelý. Na zásah veliteľa práporu, bola poprava pozastavená.
Plukovník Šnejdárek bol kvôli tomuto incidentu riešený v Prahe. To už sa vedelo, že ten mladý vojak bol naozaj poštvaný komunistickou bunkou a tak sa mu trest smrti zrušil. Medzi Šnejdárkom a Hašlerom pretrvalo priateľstvo aj po ukončení bojov. Spomínali na staré časy a ako plukovník svojho času povedal: „Žiadal som si od vrchnosti muníciu a zbrane, no oni mi poslali Hašlera."
Zdroj: Venkov zo dňa 28. 5. 1939
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
