Menu
Počas leta roku 1904 sa v Rimavskej Sobote objavila skupina potulných komediantov, majúca skoro 30 členov. Svoj tábor si rozložili v smere na Sobôtku pri tzv. tureckom moste na brehu Rimavy. V meste spôsobili chvíľkovo príjemné osvieženie.
Krátke scénky, sprevádzané hudbou a spevom na dnešnom Hlavnom námestí lákali obyvateľov alebo návštevníkov mesta na rozptýlenie od každodenných starostí. Kultúrny program nebol ich hlavným cieľom, z toho by komedianti neboli vyžili a tak vykonávali v meste rôzne príležitostné krádeže.
Hudobník Ján Péter, ovládajúci ináč hru na harfu, spolu so svojou družkou Annou Weinrik, mali na vrube krádež vlámaním do jedného z rodinných domov v Rimavskej Sobote. Dom patril poštovému doručovateľovi Jánovi Majorošovi, ktorý domov prišiel práve včas nato, aby zlodejov vyrušil priamo pri čine. Súd podarenej dvojici naparil svorne po tri mesiace nepodmienečne a tieto strávili v miestnej väznici spoločne, akurát nie v jednej cele.
Článok pokračuje pod reklamou
Skupina potulných komediantov, alebo lepšie povedané banda, čakala kým si ich druhovia odpykajú tresty a nehýbala sa zo svojho stanoviska pri moste. Boli však už opatrnejší a krádeže vykonávali vo vzdialenejších miestach od Rimavskej Soboty. Začiatkom novembra roku 1904 prišlo aj na policajnú stanicu v meste pátranie po istom Júliusovi Schollovi, ktorý mal pri meste Gyöngyös (Maďarsko) vykonávať krádeže. V obežníku stálo, že sa živí ako potulný komediant a pripojený bol tiež bližší popis osoby.
Službukonajúci policajti František Jónás a Florián Urczikány sa dňa 6. 11. 1904 hneď vybrali k mostu, aby si preverili, či sa tam hľadaná osoba nenachádza. V tábore akurát prebiehala bujará oslava, z väzenia boli ten deň prepustení ich kumpáni Ján Péter a Anna Weinrik. Dvaja policajti keď prišli medzi bandu, tak ich vyzvali, aby predložili svoje doklady na overenie totožnosti. Časť z nich vyhovela a časť z nich sa odmietla výzve podrobiť. V rukách komediantov sa objavili palice, nože či iné zbrane a ich ženy, respektíve družky, do rúk schytili hrnčeky s vrelou vodou.
Policajti Jónás a Urczikány neváhali, svoje pušky obtiahli a nasadili k hlavniam bajonety. Jozef Scholl vycítil, že je zle a nechcel sa dať zadržať. Siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ revolver, ktorý namieril na policajtov. Stáli oproti sebe s namierenými zbraňami, Anna Weinrik chytila rukou bajonet na puške jedného z policajtov, pričom zbraň odtlačila.
Situáciu chcel využiť Scholl, keď mienil vystreliť na druhého policajta, ozvalo sa však len neškodné cvaknutie spúšte. V tej chvíli zadunel výstrel z pušky policajta a Schollovi vypadol revolver z ruky, mal prestrelený lakeť.
So zvukom výstrelu sa banda vyrútila na dvoch policajtov a bili ich hlava nehlava. Po ceste práve prechádzal s celou svojou rodinou kočovný cigáň Jozef Sarkőzi. Vracal sa na zimu do Oždian, kde mal na papieri trvalý pobyt. Keď uvidel, že čo sa deje pri ceste, schytil bakuľu a spolu so svojim početným príbuzenstvom vstúpil do práve prebiehajúceho boja.
Zastal sa dvoch policajtov, ktorí už len bezmocne prijímali údery na zemi a k nim na zem poslali kočovní cigáni aj bandu potulných komediantov, s výnimkou tých, ktorým sa podarilo včas utiecť. Jozef Sarkőzi vysadol na koňa a odcválal na policajnú ubytovňu.
Článok pokračuje pod reklamou
Privolané policajné posily vykonali u komediantov, v ich stanoch a vozoch raziu. Našiel sa skoro tucet vojenských revolverov, ktoré boli nabité. Ďalej sa zaistila jedna brošňa, lampa na bicykel, strieborná lyžica, moderný samovar a množstvo vecí, ktoré neprináležali k ich stavu. Predpokladalo sa, že tie veci pochádzajú z krádeží. Policajtom sa podarilo, až na výnimku troch členov bandy, zostatok pochytať a predviesť na dvor mestského úradu kvôli výsluchu.
Do nemocnice s eskortou putoval Július Scholl s prestrelenou rukou. Vyrozumievalo sa vrchné veliteľstvo polície v Bratislave, kam bol zaslaný telegram o použití služobnej zbrane. Odtiaľ do Rimavskej Soboty následne pricestoval vojenský sudca, kapitán Dr. Aladár Szabó. Po oboznámení sa so skutkovým stavom schválil použitie služobnej zbrane a nariadil stíhanie členov bandy. Zároveň bolo zistené, že Scholl sa pokúsil z revolvera vystreliť na policajtov, ale zlyhal mu náboj v komore.
Dňa 12. 12. 1904 sa pred súd v Rimavskej Sobote postavili iniciátori bitky František Ritter, Ján Péter, Jozef Péter, Helena Scholl, František Péter, Anna Weinrik, Anton Péter a František Brandt. Súd im nadelil rovnako vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca. Zo súdnej siene boli prepustení na slobodu, lebo svoj trest si odsedeli vo vyšetrovacej väzbe, kde strávili aj pár dní navyše. Taký istý trest dostal tiež Július Scholl, ktorý bol ešte stále hospitalizovaný v nemocnici s prestreleným lakťom. Čakalo sa na jeho uzdravenie a z nemocnice putoval priamo do väzenia.
Banda komediantov teda naďalej táborila pri moste na kraji mesta a čakala, pokiaľ si aj posledný ich člen odpyká trest odňatia slobody. Boli však pod drobnohľadom miestnej polície a tak ustali krádeže v meste, ako aj priľahlom okolí.
Zdroje:
Gömöri Hírlap zo dňa 13. 11. 1904
Gömör – Kishont zo dňa 13. 11. 1904
Gömör – Kishont zo dňa 20. 11. 1904
Gömör – Kishont zo dňa 18. 12. 1904
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
