Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Až do začiatku 50. rokov 20. storočia siaha história Vysielača Rimavská Sobota, ktorý patrí medzi najzaujímavejšie technické stavby v širšom regióne. Vďaka ústretovosti spoločnosti Towercom, ktorá ho prevádzkuje v súčasnosti, ho predstavujeme v sérii niekoľkých článkov. Informácie v texte pochádzajú od dlhoročných pracovníkov vysielača, údajov firmy Towercom a dobovej publikácie.
Výstavba vysielača sa začala v roku 1950 (podľa iného zdroja v roku 1952). Zaujímavosťou je, že v tom období sa začali stavať aj bytové domy na dnešnej Družstevnej ulici v R. Sobote, kde bývali mnohí zamestnanci, ktorí prišli do novovznikajúceho vysielacieho strediska pracovať z rôznych častí Slovenska. Do prevádzky bol vysielač spustený v roku 1955, resp. v podľa druhého zdroja o rok neskôr. V tom čase šlo o zariadenie KRV 100, čo bola skratka pre Krátkovlnný rozhlasový vysielač 100 kilowattov. Výrobcom bola Tesla Hloubětín.
Jeho anténna časť pozostávala z troch stožiarov, situovaných do trojuholníka, pričom ich konštrukcia trochu pripomínala známu Eiffelovu vežu v Paríži. Medzi nimi boli natiahnuté samotné antény, umožňujúce vysielať do troch svetových strán.
Článok pokračuje pod reklamou
V úvode treba spomenúť faktory, ktoré stáli za výberom lokality na stavbu vysielača pri R. Sobote, v katastri Uzovskej Panice. V prvom rade sú to vhodné geomorfologické podmienky, teda veľká rovná plocha na výstavbu technických zariadení i okolitá rovina bez vysokých hôr. Druhou, prozaickou podmienkou, je ílovité podložie, vďaka ktorému je v areáli vysielača takmer vždy mokrá či vlhká pôda. To napomáha k odrazu signálu a jeho lepšiemu šíreniu. Preto napríklad existujú vysielače, ktoré sú náročky situované v blízkosti morskej hladiny, ktorá slúži ako veľká odrazová plocha.
„Vysielač v Rimavskej Sobote môžeme považovať za technický unikát. Krátkovlnné vysielanie z Rimavskej Soboty bolo určené pre celý svet. Dvoma vysielačmi sme pokrývali atlantické pobrežie Južnej Ameriky, územia v USA a v Kanade, časť Austrálie, Irán, Indiu a samozrejme, celú Európu. Ako prví v Európe sme prevádzkovali technológiu, ktorá prepojila tri vysielače s troma rôznymi frekvenciami do jednej antény,“ uviedla v statuse na Facebooku spoločnosť Towercom. Spomenula tiež, že šlo o jediné stredisko, ktoré v Československu vysielalo v pásme 21 MHz.
O začiatkoch rimavskosobotského vysielača sa dá dočítať aj v dobovej publikácii Dvadsať rokov správy rádiokomunikácií Bratislava z roku 1988. „Pretože význam krátkovlnného rozhlasu v povojnovom období stále rástol, v roku 1952 bola začatá výstavba nového, väčšieho strediska pre zahraničné vysielanie pri R. Sobote. Po dokončení výstavby v roku 1956 stredisko disponovalo dvomi vysielačmi Tesla typu KRV 100 s rozsiahlym anténovým parkom,“ uvádza sa v knihe.
Hoci je areál pomenovaný v jednotnom čísle, teda Vysielač Rimavská Sobota, v skutočnosti tam bývalo zväčša viac samostatných vysielačov. K prvým stokilowattovým (kW) či ďalšiemu 30-kilowattovému bol neskôr pridaný napríklad aj trojkilowattový, ktorý však potom presunuli do Bratislavy. Podobné presuny boli v období socializmu bežné, keďže vysielacej techniky bol nedostatok. Neskôr pribudol v areáli aj stredovlnný vysielač, o ktorom ešte bude reč.
Prvý krátkovlnný vysielač v areáli fungoval až do polovice 70. rokov, keď bolo rozhodnuté o obnove vysielacieho strediska a jeho vybavení novšou technológiou. „Eiffelovky“ boli preto koncom 70. rokov odstránené a začali sa stavať nové stožiare. V júli 1982 sa spustili dva nové vysielače a koncom toho istého roka ešte ďalšie dva.
„Technický projekt spracoval projektový ústav GSPI v Moskve, úvodný a vykonávací projekt Spojpojekt Bratislava. Montáž vf technológie vykonali pracovníci RVS Rimavská Sobota a vybraní pracovníci prevádzok z celého Slovenska. Montáž oceľových veží a stožiarov vykonali Hutné montáže Ostrava, montáž anténových systémov a vf napájačov realizoval ŠÚM Bratislava,“ čítame o týchto prácach opäť v publikácii Dvadsať rokov správy rádiokomunikácií Bratislava.
Do 70. rokov môžeme datovať aj tzv. zlatú éru vysielača, keď v stredisku pracovalo okolo 120 ľudí, ktorí sa však striedali počas jednotlivých pracovných zmien. V súčasnosti je možné vďaka novým technológiám kontrolovať vysielanie na diaľku a na vysielači už nepracujú žiadni stáli zamestnanci. Samozrejme, vysielač, antény a všetky prístroje technici stále v rámci pravidelnej údržby udržiavajú v dobrom stave, o čom sme sa presvedčili aj počas našej návštevy.
V druhej polovici 80. rokov ešte pribudol v stredisku 10-kilowattový stredovlnný vysielač, ktorý ako jediný funguje dodnes. V tom čase šlo o novinku z už spomínaného závodu Tesla Hloubětín.
„Zaujímavosťou a európskym prvenstvom bolo prevádzkovanie technického zariadenia (filtrov), ktoré umožňovalo pripojenie všetkých troch vysielačov stredovlnného vysielania, vysielajúcich na troch rôznych frekvenciách, do jednej antény, ktorú tvoril 102 metrov vysoký železný priehradový stožiar,“ informuje Towercom na svojej oficiálnej internetovej stránke.
Naopak najstaršia časť areálu, ktorú pracovníci nazývajú „staré stredisko“, sa v tom čase prestala využívať. Zariadenia boli demontované a dnes tam už opäť rastie les.
Vysielače v stredisku R. Sobota počas bývalého režimu šírili medzinárodné vysielanie Rádia Praha, ktoré sa vytváralo v zhruba 10 jazykoch a bolo prenášané do rôznych častí sveta. Slúžil na to odraz od ionosféry, čo však nebolo úplne jednoduché. Pre meniace sa prírodné podmienky bolo treba pri nastavovaní vysielania vždy potrebné brať do úvahy napríklad ročné obdobie, ale i dennú dobu.
Takéto vysielanie bolo určené okrem zahraničných poslucháčov aj pre československých pracovníkov, ktorí pracovali v rámci medzinárodnej pomoci napríklad v spriatelených krajinách severnej Afriky. Vtedy šlo o najprístupnejšiu možnosť, keďže, samozrejme, neexistoval internet, vďaka ktorému si dnes môžeme na mobile okamžite prečítať správy z ktoréhokoľvek kúta zemegule. Zaujímavosťou je, že od roku 1992 do roku 2000 zabezpečovali pracovníci Vysielača R. Sobota aj šifrované spojenia s viacerými ambasádami Slovenska vo svete.
Článok pokračuje pod reklamou
Pochopiteľne, ani Vysielač Rimavská Sobota neobišli búrlivé udalosti z roku 1968, keď bolo Československo násilne obsadené vojskami Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Vojaci prišli aj do areálu vysielacieho strediska a prikázali vysielače vypnúť. Všetko sa, našťastie, zaobišlo bez incidentov.
„Po Nežnej revolúcii začal Vysielač Rimavská Sobota šíriť vysielanie aj ďalších subjektov, ktoré mali povolenia od telekomunikačného úradu. Neskôr, hlavne v súvislosti s rozvojom internetu, sa vysielanie začalo obmedzovať. Napokon v roku 2011 došlo k úplnému zastaveniu vysielania na krátkych vlnách,“ doplnila históriu vysielača Zuzana Bartáková, produktová manažérka spoločnosti Towercom.
V súčasnosti fungujú na Slovensku tri stredovlnné vysielače a všetky tri vysielajú Rádio Patria (okrem Rimavskej Soboty je to Nitra a Čižatice pri Košiciach). Keďže na pôvodné vysielače už nie sú náhradné diely, rozhodlo sa o ich generačnej výmene za nové. V Nitre je už inštalovaný nový 25-kilowattový vysielač, ktorý by mal pribudnúť aj v Čižaticiach a neskôr možno aj v R. Sobote.
