Menu
Niekedy začiatkom roku 1905 sa v Rimavskej Sobote konal jarmok. Na tom by nebolo bývalo nič nezvyčajné, ale s pekárenskými výrobkami pricestoval do nášho mesta 36-ročný pekárenský pomocník Ján Sveicz. Zamestnaný bol v Lučenci u majstra Júliusa Kujnisa, lenže jarmok ponúkal širší záber na predaj výrobkov a tak sa s predajným stánkom usalašili na terajšom Hlavnom námestí. Ľudia už len zo zvedavosti sa tam pristavili, no a kto by nechcel ochutnať, že aký chlieb či koláčiky pečú v susednom meste.
V domácnosti Júliusa Benedeka Szigetiho, ktorý bol mimochodom profesorom telesnej výchovy v miestnom gymnáziu, pracovala ako chyžná a vychovávateľka detí, istá Anna Černohorská, ktorá pochádzala z Tisovca. Anna s deťmi bola na jarmoku a obzerala si pekárenský stánok z Lučenca. Medzi ňou a Jánom Sveiczom došlo k prvému, vtedy ešte len obchodnému jednaniu. Nuž z takéhoto náhodného stretnutia vzbĺkla povestná iskra a Ján Sveicz sa do Lučenca vracal zasiahnutý „Amorovým šípom“.
Jeho cesty do Rimavskej Soboty začali byť častejšie a aj keď už nemal práve mládenecký vek, nebol ešte na zahodenie. Anna Černohorská sa blížila vekovo k hranici, keď začínali o nej reči, že už zostane starou dievkou a na „ocot“. Na výdaj ani nepomyslela, usilovne pracovala, aby si niečo nasporila, veď kto by už chcel chudobné dievča.
Článok pokračuje pod reklamou
Návštevy Sveicza jej najskôr lichotili a postupne pookrievalo aj Annine srdiečko. Niekedy v máji toho istého roku ich kroky logicky skončili na radnici. Svojim slovkom „áno“ tam potvrdili, že budú v dobrom aj v zlom žiť spolu v harmonickom zväzku, až kým ich smrť nerozdelí.
Medové týždne rýchlo uplynuli a nastala denná realita. Anna bola v službe v Rimavskej Sobote a Ján v Lučenci. Ich spoločné stretnutia neboli príliš časté, no a pridružil sa tam aj skrytý problém, ktorým sa stala Jánova žiarlivosť. Dnes sa už nevie, že čo všetko mu prešlo hlavou.
Necelé tri mesiace po sobáši dňa 27. 8. 1905, v nedeľu, si u svojho zamestnávateľa v Lučenci vybral voľno a vyzdvihol zálohu 20 korún. Odcestoval do Rimavskej Soboty za svojou manželkou, ale nie preto, aby peniazmi prispel do spoločnej pokladnice. Na Hlavnom námestí si kúpil revolver a zasadol do krčmy. Peňazí mu zostalo dosť nato, aby dole hrdlom púšťal jeden poldecák za druhým.
Hladina alkoholu v jeho krvi rástla a on si s ním dodával odvahu. Možno mala v domácnosti hlavné slovo jeho manželka a preto sa musel tak posilniť. V hlave mu dozrieval plán, tá prvá polovica bola celkom schodná, ale tá druhá neveštila nič dobrého.
Už tackavým krokom odišiel z krčmy a namieril si to do domácnosti profesora Júliusa Benedeka Szigetiho, kde jeho manželka pracovala. V kuchyni si sadol na stoličku a čakal na Annu. Počul ju, bola vo vedľajšej izbe a hrala sa s deťmi. Trpezlivo čakal pokiaľ sa neobjavila vo dverách. Keď ho Anna uvidela, že v akom je stave, hneď na ňu prichádzali mdloby a zisťovala čo tam hľadá.
Ján sa jej spýtal, či s ním odíde navždy do Lučenca. Anna mu odpovedala, že to nie je také jednoduché a musela by dať v práci najskôr výpoveď. Vedela, že zo dňa na deň ju neprepustia, pokiaľ si nenájdu za ňu náhradu. Ján pokrútil hlavou a postavil sa.
V jeho ruke bol revolver, ktorým mieril na svoju manželku. Pozeral na ňu zakalenými očami a stisol spúšť. Ozval sa výstrel, Anna sa bez slova zviezla na zem a na podlahe sa zjavila krv. Ján otočil revolver k svojej hlave a opätovne stlačil kohútik na zbrani. Revolver mu z ruky vypadol, klesol na kolená a napokon sa zvalil úplne.
Článok pokračuje pod reklamou
Do kuchyne sa na dva výstrely zbehli domáci a tiež ich deti. Na zemi uvideli hrozný výjav, dve nehybne ležiace telá. Privolaný lekár konštatoval, že Anna pri výstrele utrpela len šok. Zľakla sa a upadla do bezvedomia. Guľka z revolveru ju trafila do lakťa a bolo to skoro len povrchové zranenie.
Ján bol na tom podstatne horšie, ležal v bezvedomí a guľka mu uviazla v lebečnej časti hlavy. Dopravili ho do miestnej nemocnice, ale jeho stav bol tak závažný, že po pár hodinách boja, svojim zraneniam podľahol. Jeho plán nevyšiel a na druhý svet sa vybral sám, bez manželky.
Žandári zahájili šetrenie vo veci ťažkého ublíženia na zdraví s následkom smrti. Vyšetrovanie preukázalo, že skutok sa odohral práve tak, ako je tu rozpísaný.
Páchateľ bol mŕtvy a trestné stíhanie sa zastavilo. Na druhý deň bol Ján Sveicz pochovaný na cintoríne v Rimavskej Sobote. Či sa pohrebu zúčastnila aj jeho manželka, o tom dobové noviny správu nepriniesli.
Zdroje:
Gömöri Hírlap zo dňa 3. 9. 1905
Gömör – Kishont zo dňa 3. 9. 1905
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
