No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Kupači vyrážali do ulíc už skoro ráno, no k večeru už ležali v nemocniciach

8. apríla 2023 | |  | 
Fotografia starej nemocnice je ilustračná. Zdroj: Sberatel.com

Veľká noc sa aj v minulosti tešila veľkej pozornosti a kupači skoro ráno vyrážali do ulíc poliať svoje frajerky, kamarátky či rodinné príslušníčky. V každom dome na nich čakalo tradičné pohostenie, hojne pretkávané rôznymi nápojmi, ktoré zvyšovali mládencom ich sebavedomie. Nie v jednom prípade následky takéhoto potúženia museli hasiť lekári v miestnej nemocnici. Dobová tlač uvádzala, že spravidla na dedinách nebolo v móde len polievanie, ale aj obligátne veľkonočné bitky.

Rok 1930 sa z tohto hľadiska vymykal z priemeru, možno následkom hospodárskej krízy išlo o pokojnú Veľkú noc a lekári na chirurgii si mohli kľudne zahrať karty alebo popolievať službukonajúce sestričky. Sporadické bitky, ktoré sa v ten deň odohrali, nemali za následok lekárske ošetrenie a dokonca aj policajné hlásenie boli až príliš skromné. O niečo rušnejšie začalo byť až vo večerných hodinách.

Článok pokračuje pod reklamou


Všetko sa začalo v obci Jestice, kde v dedine od rána chodil polievať miestne devy istý Vojtech Czene. Tých domov pochodil neúrekom až mal napokon mierne klátivý krok. Keď chcel v tom stave poliať jednu slečnu, tak narazil na odpor jej milého. Pravdepodobne Vojtech Czene bol neodbytný a jeho odvahu zvyšovala primerane hladina alkoholu v krvi. Najprv prišlo k hádke a potom k bitke. Je možné, že aj jeho sok v láske bol podobne potúžený, lebo to dlho vyzeralo na remízu. Potom tam dobehli ďalší mládenci a Vojtechovi Czenemu párkrát prebehli valaškou po hlave. Následkom úderov upadol do bezvedomia a z rán na hlave sa mu valila krv.

Previezli ho do nemocnice v Rimavskej Sobote, kde sa ho hneď ujali lekári na chirurgii. Rany na hlave mu pozašívali a začali ho preberať z bezvedomia. Ten pokus bol neúspešný a až po určitom čase lekári skonštatovali, že už nie je v bezvedomí, ale majú pacienta spitého pod obraz boží a nereaguje preto, lebo práve tvrdo spí.

Keď sa Vojtech Czene po veľmi dlhej dobe konečne vyspal, tak s prekvapením pozeral, že kde sa to vlastne prebral. Privolaným žandárom nedokázal povedať vôbec nič. Netušil, čo sa mu stalo a nevedel ani kto ho párkrát ovalil po hlave s valaškou. V nemocnici si ho ponechali na pozorovanie a keď ho ofačovaného prepúšťali domov, tak stále netušil, komu za nemocničný pobyt môže poďakovať.

Druhým pacientom, ktorého priviezli do nemocnice bol Andrej Šereš z obce Gemerská Ves. Pochodil úplne podobne ako prvý pacient, akurát ho neovalili valaškou po hlave, ale dopichali nožíkom. V nemocnici ležal s ťažkými zraneniami a lekárom nepomáhala ani skutočnosť, že z pacienta ťahalo ako zo suda z pálenice. Žandári boli aj v tomto prípade bezmocní, Andrej Šereš dlhodobo nebol v stave vypovedať. Keď sa zo svojich zranení vystrábil a prepúšťali ho z nemocnice, tak vedel komu sa má poďakovať, ale mlčal. Útočníkom bol jeho rodinný príslušník Jozef Šereš a nechcel ho prezradiť.

Článok pokračuje pod reklamou


Po návrate domov bola časom rodinná oslava a alkohol tiekol potokom. Jozef v podnapitom stave znovu napadol s vreckovým nožíkom Andreja a párkrát ho bodol. On zo zúfalstva chytil do ruky motyku a riadne mu ňou zaťal do hlavy. Jozefa previezli v kritickom stave do nemocnice v Rimavskej Sobote a odtiaľ do Lučenca. Deväť dní bojoval o život a napokon svojim zraneniam podľahol.

Na jeseň v roku 1930 zasadal v Rimavskej Sobote súd. Po vypočutí všetkých svedkov a po preukázaní, že išlo o dôsledok veľkonočnej bitky, bol Andrej Šereš zbavený viny, lebo ťažké zranenie s následkom smrti mu spôsobil v sebaobrane.

Keď sa už Veľkonočný pondelok chýlil k samotnému záveru, a zdalo sa, že bude úplne pokojná noc, tak zbĺkli vášne aj v žilách podgurážených polievačov v našom meste. S bodnoreznými zraneniami skončil v nemocnici miestny obyvateľ Ján Bán. Rany mu na chirurgii rýchlo zašili a jeho stav si nevyžadoval hospitalizáciu. Tiež však nevedel povedať, ako sa k tým zraneniam dopracoval a ani kto mu ich spôsobil.

Na záver chýba už len dodať, že snáď tá naša Veľká noc s polievačkou dopadne oveľa veselšie a nepôjdeme v tomto prípade po stopách našich predkov.

Zdroje:
Gömör zo dňa 27. 4. 1930
Gömör zo dňa 9. 11. 1930

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross