Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Gemersko-malohontské múzeum počas prvých troch týždňov mesiaca jún (1. – 16. 6.), pod vedením archeológa Alexandra Botoša, vykonalo v Rimavskej Sobote archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Kurinec – Barát kút.
"V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov," priblížil vedúci výskumu Alexander Botoš.
Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. "Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej doby železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej (cca z 3. - 4. storočia), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia)," priblížil Botoš.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako ďalej vysvetlil, medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sa podarilo nájsť počas archeologického výskumu, patril napríklad aj nález železného zubadla. "Ďalej keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii, možno v Panónii, pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera – Malohontu."
Podľa slov Alexandra Botoša, archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. "Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov meštianskej society Rimavskej Soboty. Čiastočnou motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa, bol práve tento prameň," uviedol.
Podľa staršej literatúry sa v tejto lokalite nachádzal kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.
"Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie zabezpečovali hospodársky chod kláštora." Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca) v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. "Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má rozmery cca 82 x 28 metrov. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom. Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať," objasnil Botoš.
Archeologicky výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. "Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská Soboa za súčinnosť pri archeologickom výskume," dodal na záver.
NENECHAJTE SI UJSŤ
