No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Padajúce hviezdy môžeme vidieť aj v decembri, Geminidy rozžiaria oblohu už zajtra

Geminidy v roku 2018 na priehradou Seč (ČR). Foto: Petr Horálek

RIMAVSKÁ SOBOTA – V noci zo 14. na 15. decembra na jasnej oblohe uvidíme desiatky meteorov, padajúcich hviezd či lietavíc, ako ich nazývali naši predkovia. Ako vysvetlil Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, v maxime činnosti budú Geminidy, jeden z najaktívnejších meteorických rojov.

Jeho pomenovanie je podľa súhvezdia Blíženci (Gemini), v ktorom je radiant roja, miesto odkiaľ meteory zdanlivo vylietavajú. "Pozorovacie podmienky sú tohto roku mimoriadne priaznivé, pozorovanie nebude rušiť svit Mesiaca, ktorý je len krátko po nove. Geminidy sú v činnosti od 4. do 17. decembra, no najviac ich je pozorovateľných v maxime, keď za ideálnych podmienok je možné uvidieť vyše 120 meteorov za hodinu. Meteory sú stredne rýchle, do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou 35 kilometrov za sekundu," priblížil Rapavý.

Článok pokračuje pod reklamou


Na pozorovanie budeme mať jedinečnú príležitosť. Ďalšie podobné dobré podmienky nastanú až v roku 2025. Ako ďalej pokračoval, súhvezdie Blížencov je nad obzorom počas celej noci, no najvyššie je okolo 2. hodiny a tak najviac meteorov uvidíme v druhej polovici noci až do svitania. "Na pozorovanie si vyberme miesto dostatočne ďaleko od rušivých svetiel a pri jasnej oblohe budete odmenení desiatkami jasných meteorov, pri ktorých si môžete pomyslieť aj na tie najtajnejšie želania."

Prvé správy o Geminidách sú z roku 1862, no boli ešte pomerne málo aktívne, pozorovatelia zaznamenali menej ako 30 meteorov za hodinu. Ich aktivita však postupne stúpala a v súčasnosti je podľa niektorých modelov práve v maxime. "Jedná sa o veľmi mladý meteorický prúd, jeho vek je odhadovaný len na 10 000 rokov. V nasledujúcom období sa bude aktivita Geminíd postupne znižovať a na konci storočia už meteory tohto roja neuvidíme – meteorický prúd už dráhu Zeme križovať nebude. Geminidy sú výnimočné aj tým, že ich materským telesom nie je kométa, ako u väčšiny rojov, ale asteroid (3200) Phaeton, ktorý bol objavený až v roku 1983 družicou IRAS (InfraRed Astronomical Satellite)," vysvetlil Rapavý.

Podobnosť dráhy asteroidu a meteorického prúdu bola veľmi dobrá. Phaeton s priemerom 5,8 kilometra obieha okolo Slnka raz za 524 dní po veľmi pretiahnutej dráhe, ktorá zasahuje až za dráhu Marsu, no k Slnku sa približuje len na 0,14 au (21 miliónov kilometrov), čo je najbližšie zo všetkých pomenovaných asteroidov.

Teplota jeho povrchu dosahuje 750 stupňov Celzia a začína sa rozrušovať. Pôvod asteroidu nie je úplne objasnený, no pravdepodobne súvisí s jedným z najväčších asteroidov (2) Pallas s priemerom vyše 500 kilometrov, ktorý je však v hlavnom páse asteroidov v medzi Marsom a Jupiterom.

"Na podobnej dráhe ako Geminidy a Phaeton sú však ešte dva ďalšie asteroidy 2005 UD (priemer 1,3 kilometra) a 1999 YC (priemer 1,7 kilometra). Keďže Phaeton v najbližšom bode pri Slnku zo Zeme pozorovateľný nie je, do výskumu sa zapojili aj slnečné sondy, predovšetkým Parker Solar Probe. Skutočné riešenie však prinesie asi až plánovaná sonda DESTINY+, (Demonstration and Experiment of Space Technology for INterplanetary voYage with Phaethon fLyby and dUst Science), ktorej vypustenie je plánované v roku 2025."

Článok pokračuje pod reklamou


Asteroid (3200) Phaeton dostal pomenovanie po Faethónovi, synovi gréckeho boha Slnka Hélia. Faethón si od svojho otca zobral jeho slnečný voz a preháňal sa po oblohe. Okrídlené kone však nedokázal ovládať, vyleteli až k hviezdam a následne tesne k zemi. Zem bola spálená, moria vysychali, obyvatelia Afriky ostali navždy čierni. Všetko zachránil až najvyšší boh Zeus, ktorý Faethóna zrazil bleskom a zo sĺz jeho sestier, ktoré dopadli do rieky Eridanus vznikol jantár. Ak teda máte doma kúsok jantáru, tejto krásnej žltohnedej mineralizovanej živice treťohorných ihličnanov, spomeňte si pri spozorovaní meteoru aj na tento krásny príbeh.

13. decembra je v kalendári meno Lucia, s ktorým sa spája pranostika "Svätá Lucia noci upíja, no dňa nepridá." Najkratší deň v roku je však až pri zimnom slnovrate, ktorý tohto roku nastane až 22. decembra o 4:27, no na Luciu nastáva počas roka najskorší západ Slnka.

"Aj táto pranostika svedčí o dobrom pozorovaní prírody našimi predkami. Nuž a aj meno Lucia súvisí so svetlom, je odvodené z latinského slova lux (svetlo) a znamená ´svetlá, žiariaca´. Svätá Lucia mala byť za svoju vieru cisárom Diokleciánom upálená, no plamene jej nechceli ublížiť, vyhýbali sa jej a tak bola sťatá. Aj z tohto dôvodu sa znázorňuje v bielych šatách s červeným pásom symbolizujúcim krv," dodal Rapavý.

Geminidy v roku 2018 na priehradou Seč (ČR). Foto: Petr Horálek

NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross