Menu
Od perfektného asfaltu cez šotolinu, rozbahnené poľné cesty, neprejazdné lesné zvážnice či hlbokú orbu, pieskové nánosy až po krkolomné zjazdy do dolín po mokrej tráve prerastenej bodliakmi. Aj takýmito nástrahami prešli prví účastníci pretekov, priaznivci netradičnej cyklistiky, ktorí sa dali na trasu Paríš rúbeš Gemerom. Merala viac ako sto kilometrov a viedla tunajším regiónom. Prešli ju rovnocenne, na singlespeed bicykloch. Podľa účastníka Juraja Zachardu z Bratislavy si každý z účastníkov niesol proviant, servisné prostriedky, prvú pomoc či amulet pre šťastie. Preteky sa konali počas obdobia, kedy profesionálni cyklisti prekonávajú najťažšie preteky Tour de France.
Článok pokračuje pod reklamou
"Dohoda bola jasná, prvých 70-80 kilometrov bude snaha ostať pokope a pomáhať si vrámci technických porúch či zásobovania," naznačil úvod pretekov Zacharda s tým, že nekonpromisný závod medzi tými čo vydržali začne až potom. "Už každý na vlastnú päsť. Priznávam, neveril som, že prídem až do tohto bodu, nie to ešte do cieľa," zhodnotil.
Singlespeed bláznov čakalo chladné ráno, z Hlavného námestia však odštartovali deviati. Technické problémy sa väčšine vyhli, no defekty ich neobišli. Išlo sa cez Zacahrovce, Uzovskú Panicu, Lapoňu, Otročok, Gemer, Tornaľu, Včelince, Chanavu, Rimavskú Seč, Dubovec, Šimonovce, Hajnáčku, Hodejov a cez Kurinec do R. Soboty.
"Trasu som sa snažil vyberať tak, aby v čo najvyššej možnej miere zahŕňala prirodzené spojky medzi dolinami. Tie ešte v nedávnej dobe ľudia bežne na starých škodovkách či moskvičoch používali. Stopku tomu však dal lesný zákon a sprísnenie pohybu v lese, devastácia lesných ciest mechanizmami, či jednoducho nechuť vlastníkov pôdy tolerovať takéto prejazdy," priblížil organizátor pretekov Rasťo Maňovský. Dnes tieto cesty zanikajú a sami organizátori nevedia, nakoľko sa budú musieť trasou ďaľších ročníkoch prispôsobovať zmenám. "Lebo ďaľšie ročníky určite budú, odozva účastníkov bola príliš nadšená, aby sa tak nestalo!" skonštatoval Maňovský.
Príjemným spestrením bola návšteva krčmy v obci Gemer. Miestny krčmár ich podľa jeho slov privítal a z vďaky, že u neho zastavili, aj pohostil. Cieľom pretekárov bolo vôbec dokončiť túto súťaž. Ako prvý došiel do cieľa Juraj Kepka mladší. Trvalo mu to s prestávkami niečo vyše šesť hodín. "Nečakal som, že to bude také dramatické, po dobrodružných 107 kilometroch nám všetkým zostala kopa zážitkov. Podľa mňa to boli rozhodne najlepšie preteky, aké boli zatiaľ Single speed klubom RS pod taktovkou Rasťa Maňovského zorganizované," priblížil Kepka, ktorý sa so svojimi zážitkami podelil v nasledujúcich riadkoch.
"Ráno sme vyrážali o 6:00, za svitania, teplota okolo 6 stupňov, takže chvíľu trvalo, kým sme sa zohriali. Prvá polovica preteku bola čo sa týka terénu aj stúpaní najťažšia, išlo sa väčšinou po poľných a lesných cestách, po asfalte len minimálne, čo si vyžiadalo svoju daň v podobe prvých defektov. Ja som dostal defekt ako prvý, o pár kilometrov mal tŕň v plášti aj ďalší pretekár, ale kolegiálne sme si pri opravách pomohli a navzájom sa počkali. Chvíľu na to sa objavili ďalšie technické problémy (vyosené koleso, rozštelované brzdy, spadnutá reťaz) ale nič, čo by sa nedalo v priebehu pár sekúnd opraviť. V obci Gemer bola občerstvovacia pauza, počas ktorej sme doplnili energiu na nasledujúce kilometre. V druhej polovici trate sa už začalo pretekať. Niekde medzi Chanavou a Čížom sme traja pretekári sformovali prvý únik, z ktorého som pre defekt (môj v poradí druhý, teraz pre zmenu na zadnom kolese) na asfaltke za Čížom ustúpil. Kým som vymenil dušu, zvyšní pretekári ma obehli a dalo mi dosť zabrať, kým som ich zhruba po 8 kilometroch dohnal. Za Gemerskými Dechtármi som dal otázku do pléna: ,,Má niekto z vás silu dohnať so mnou tých dvoch v úniku?" Po hrobovom tichu a pohľade na ich zničené tváre som pochopil, že otázka nebola na mieste. Tak sme sa aspoň pokúšali udržať rozumné tempo v nádeji, že ich máme šancu na tej poľnej ceste chytiť. Stopy v prachu poľnej cesty po ich bicykloch napovedali, že nezablúdili. Netrvalo dlho a za miernou zákrutou sme na nich zrazu narazili, ako zúfalo hľadia do mapy. Navigačná chyba ich stála slušný náskok, ktorý by sme inak možno ani nestiahli. Možno to bola škodoradosť, alebo nádej niektorých z nás na výhru, ale dosť nás to dobilo energiou. Aj v tom bola trasa pretekov zaujímavá, ale aj zradná. Sám som nepoznal všetky úseky a často som pozeral do mapy. Chvíľu na to, asi 30 km pred cieľom v stúpaní pred Hajnáčkou, sme sa s Lacom pustili do druhého, už úspešného úniku. Spravili sme si nejaký náskok, nespúšťali sme z tempa. V kopci od Hodejova na Gemerček už šlo do tuhého. S výhodou ľahšieho prevodu som kopec vyšiel bez zosadnutia, čím som získal náskok niekoľkých stovák metrov. Na Močiar som šľapal, čo mi nohy stačili, ale Laco sa mi postupne približoval, až ma nakoniec tesne pred tabuľou do mesta dohnal. Od semaforu sa šlo do špurtu, v ktorom som mal po veľmi vyrovnanom súboji o niečo viac síl ja. Rasťo prišiel do cieľa na treťom mieste 16 minút po nás."
Zdroj: Rimava.sk
