No active "ca-sidebar-197687" sidebar

T. Zagiba: Olympiáda je obrovský zážitok a kvantum skúseností na nezaplatenie

29. júla 2021 | |  | 

TOKIO - Na letných olympijských hrách v Tokiu, ktoré aktuálne prebiehajú, sú aj traja novinári z nášho regiónu. Sú to Ján Žgravčák z Revúcej a Peter a Tomáš Zagibovci z Rožňavy. Práve s posledným menovaným, ako sme už spomenuli v predošlom článku, vám prinášame exkluzívny rozhovor. 

Ako vnímaš olympijskú obec? 

“Olympijskú dedinu, kde sú športovci ubytovaní, vôbec počas tejto olympiády neuvidíme, pretože pre pandémiu koronavírusu máme absolútne limitovaný pohyb. Pohybujeme sa hlavne na trase hotel a IBC centrum, odkiaľ vysielame. Tam máme vlastnú kanceláriu, strižne a vysielacie pracovisko. So športovcami sa stretávame výhradne len na športoviskách pri rozhovor po jednotlivých súťažiach. 

Článok pokračuje pod reklamou


Je tam ešte výnimka, že ak sme vopred akreditovaní, môžeme ísť do mixzóny v olympijskej dedine a tam urobiť rozhovor s vybranými reprezentantmi Slovenska. Zatiaľ sme tam párkrát boli, ale ja konkrétne nie. 

Takže olympijskú dedinu nevnímam nijak, pretože som ju ešte zatiaľ nevidel. Celkovo tá atmosféra nie je príliš olympijská, čo môžeme vidieť v meste, pretože Tokio je aktuálne v núdzovom stave, pre narastajúci počet prípadov koronavírusu. Súťaží sa bez divákov, čiže mesto olympiádou nijako nežije.”

Aké je ubytovanie v Tokiu a samotné mesto?

“Samozrejme, rozdiely sú veľké, ale nie až také, aby som zažíval obrovský kultúrny šok. Čo sa týka ubytovania, hotel máme v pohode, nie je tam čo hodnotiť negatívne. Samozrejme, tie izby sú menšie, ale bývame na izbách po samom. Máme vyhradené s kolegami dve poschodia. Máme tu všetko potrebné, čiže ubytovanie nie je žiadny problém. 

Zaujala ma celkom architektúra v Tokiu, aj keď som ju videl iba z autobusu. Majú množstvo zaujímavých vysokých budov, mrakodrapy. Takou zaujímavosťou je, že ako keby ste nenašli dve rovnaké budovy vedľa seba. Každá budova má vlastnú architektúru a je niečím zaujímavá. Vyzerá to úplne inak, ako keď sa pozrieme na Slovensku na rôzne sídliská a paneláky.”

Ktoré športoviská navštevuješ najčastejšie za tieto dni?

“S kolegami máme rozdelených športovcov, ktorým sa dlhodobo venujeme. Ja mám z našich reprezentantov na starosti lukostrelkyňu Denisu Baránkovú, ktorej sa v kvalifikácii podarilo veľmi pekné dvanáste miesto a veľmi sa teším, ako odštartuje eliminačné boje. 

Článok pokračuje pod reklamou


Ešte nepricestoval zápasník Boris Makojev, ktorému sa budem taktiež podrobne venovať. Veľmi sa teším do zápasníckej haly a na účinkovanie tohto naturalizovaného Slováka. Takže čo sa týka športovísk, zatiaľ som navštívil len lukostrelecký štadión, ktorý je neďaleko nášho hotela.

Inak pracujem z nášho officu, našej strižne v spomínanom IBC. Tam s kolegami dávame dokopy všetky reportáže, vypĺňame štúdiá, spravodajstvo Gólov - bodov - sekúnd a striháme všetky potrebné materiály.”

Je to tvoja prvá olympiáda priamo z miesta dejiska a čo je v podstate tvojou prácou na OH?

“Je to moja prvá olympiáda, nie len z miesta dejiska, ale vôbec. Doposiaľ som sa na olympiáde nepodieľal. Je to obrovský zážitok a kvantum skúseností na nezaplatenie. 

Mojou prácou je v podstate to, čo doma. Som redaktor a reportér. Reportujem podujatia, súťaže našich športovcov. Ako som už spomínal, sledujem momentálne priortne lukostrelkyňu Denisu Baránkovú a budem sa venovať zápasníkovi Borisovi Makojevovi. Samozrejme, sledujeme dianie aj na celých olympijských hrách každý jeden deň. 

Sme ôsmi redaktori, ktorí tu pracujeme. Mojou náplňou práce je v podstate to isté, čo doma. Naberáme rozhovory, striháme videá, pripravujeme záznamy. Vypĺňame spravodajstvo a pravidelné štúdiá, ktoré máte možnosť vidieť na televíznych obrazovkách. Je to rovnaká práca ako doma, akurát je to kvantum práce. Nespočetné množstvo hodín, ktoré strávime za počítačom a v teréne. To je však na olympiáde normálne, keďže je tu kvantum športových podujatí. 

Ako si reagoval, keď si sa dozvedel, že ideš na olympiádu?

“O tom, že by som mohol ísť na olympiádu som sa dozvedel pár mesiacov predtým, ako sa malo ísť do Tokia. Samozrejme, pre pandémiu bola olympiáda presunutá na tento rok. Nikto nevedel, čo sa bude diať. Veľmi som sa na to tešil, no boli tam aj obavy, keďže je pandémia. Pocity prevládali len pozitívne aj tým, že viem, akých mám skvelých kolegov, ktorých môžem nazvať kamarátmi. Vedel som, že to bude fajn a to sa mi potvrdilo aj v mieste dejiska. Je to veľký zážitok, no kto si myslí, že sa tu môžeme aj zabaviť, odreagovať, tak ten je veľkom omyle. 

Naozaj, olympiáda je veľká makačka, čo sa práce týka, ale to sme si všetci uvedomovali. Trochu nám komplikujú situáciu opatrenia proti koronavírusu, pretože sú veľmi prísne. Máme nespočetné množstvo kontrol. Po prílete nám trvalo asi sedem hodín, kým sme sa ubytovali na izbe. Každý deň sa musíme testovať, je to náročné, ale vedeli sme, do čoho ideme. Verím, že všetci budeme zdraví a zdraví sa aj vrátime domov a aj s nejakých cenným kovom, ideálne nie s jedným.”

Článok pokračuje pod reklamou


Čo ťa na olympiáde sklamalo, prekvapilo či šokovalo?

“Na olympiáde ma sklamala hlavne strava. Čo sa toho týka, sú to veľmi fádne jedlá. Nie sú ani príliš chutné, majú nízky výber. Čo ma však prekvapilo boli ceny, ktoré sú naozaj porovnateľné so Slovenskom. Čo máme jedálne v našom press centre, kde sú všetci novinári, tam sú ceny vyššie ako na Slovensku, ale nie je to nič zásadné. V potravinách sú ceny takmer rovnaké, ako u nás. 

Čo ma však šokovalo, je neznalosť domácich, ktorí neovládajú anglický jazyk. Takže dorozumievanie s tunajšími, dokonca aj s členmi organizačného tímu, je často príliš náročné. Takže ak niečo chceme zistiť, tak len rukami, nohami, alebo s prekladačom. Musíme si nejako pomôcť. 

O koľkej musíš každé ráno vstávať a koľko si v noci pospíš?

“Každý deň vstávam okolo 6:00. Občas stihnem raňajky, občas nie. Je to tak pol na pol. Z hotela ideme na bus, ktorý nás odvezie do IBC centra. Cesta tam trvá približne 50 minút. Naspäť na hotel sa vraciame po polnoci. Bola už aj noc, kedy som spal len dve hodiny. Inak približne päť až šesť hodín. Každý to má individuálne.”


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross