Menu
Historka o spadnutom vojenskom bombardéri z druhej svetovej vojny na Kurinci pri Rimavskej Sobote, v ktorej bolo donedávna viac dohadov ako faktov, má dnes jasnejšie kontúry. Kam lietadlo smerovalo, čo bolo jeho „poslaním“, prečo spadlo pri Rimavskej Sobote, meno pilota aj to, aký bol ďalší osud posádky – odpovede na tieto otázky doplnili mozaiku príbehu, ktorý sme na Rimava.sk priniesli vlani v lete. Nové svetlo doň vniesli niekoľkí nadšenci lietadiel, ktorí sa spojili práve cez komentáre k článku, pátrali ďalej a spoločne vyskladali jasnejší obraz o tom, čo sa vlastne pred rokmi na Kurinci stalo. Ba čo viac, úlomok, ktorý sme vtedy našli priamo v lese, na mieste, kde mal bombardér spadnúť, vraj skutočne patrí k stroju, vykľula sa z neho klapka na prevetrávanie motora. Ale pekne po poriadku...
"Písal sa 20. august 1944. Nad územím Poľska prelietavala letka bombardérov B-17, ktorá mala za úlohu bombardovať továreň na výrobu syntetických olejov a valivých ložísk v Czechowiciach pri Osvienčime," približuje historické fakty zanietenec na lietadlá Peter Kovács z Banskej Bystrice, ktorého po uverejnení článku na Rimava.sk kontaktoval autor knihy "Konečná zastávka: Slovensko!"a zberateľ príbehov spadnutých lietadiel na území Slovenska Peter Kaššák (www.airwar.sk). Ten vedel o havárii štvormotorového amerického bombardéra v lokalite Kurinca už dlhšie, tiež však potvrdzuje, že chýbali bližšie údaje na presnú identifikáciu tohto stroja. Pamätníci vtedy spomínali, že sa udalosť stala na sviatok Sv. Štefana, ktorý v Maďarsku pripadá práve na 20.august. Taktiež uvádzali, že malo ísť o typ B-24, ktorý útočil na rafinériu v Dubovej. "Vedeli sme, že to nie je pravda, avšak na identitu typu bombardéra sme sa ako tak spoliehali. Ukázalo sa, že to bola chyba," konštatoval Kaššák, ktorý mapuje nehody lietadiel na Slovensku. Na Kurinci havaroval bombardér B-17.
Podľa Petra Kovácsa išlo o letku 28 bombardérov, ktoré vzlietli zo základne Amendola v Taliansku. "Pri celej akcii bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou (tzv. flak) len jediný z bombardérov B-17. Išlo o lietadlo menom „Silver Streak“ s číslom 6 42-102908, ktoré pilotoval poručík Robert N Lambert," doplnil nadšenec lietadiel. Podľa jeho informácií začal bombardér po zásahu do motora číslo dva zaostávať. Hoci chceli na základňu doletieť spolu, musela sa od nich letka po krátkom čase odpútať, pretože strácali rýchlosť a mohli sa stať ľahkým terčom. Po chvíli sa na Silver Streak „nalepili“ dve nepriateľské stíhačky, ktoré mu poškodili ďalší zo štvorice motorov a preto sa muselo stočiť smerom na juh Slovenska. Nad oblasťou Lučenca už poručík Lambert nedokázal udržať svoj stroj bezpečne vo vzduchu a preto vydal rozkaz na opustenie lietadla. To už potom iba pozvoľna dokĺzalo nad oblasť Kurinca, kde sa napokon zrútilo. Z rozprávania Kovácsa ďalej vyplýva, že posádka zoskok prežila. Po zadržaní boli Američania štyri dni v obci Balassagyarmat, podrobení tvrdému výsluchu. Potom ich premiestnili do Miskolca a po mesiaci do Budapešti, odkiaľ putovali do nemeckého zajateckého tábora Stallag 7, určeného pre spojeneckých zajatcov. "Tam boli do konca vojny, po oslobodení sa všetci šťastne vrátili domov," priblížil ďalší osud posádky Kovács.
Okrem poručíka Roberta N. Lamberta bol na palube lietadla ešte poručík Thomas M. Wilson, seržanti James I. Lang, Robert T. Larson, James R. Kirk, Joseph Nargyso ml., Raimond E. Flood a Charles Robinson.
"Dňa 20. augusta 1944 sa nad obcou Rimóc z bombardovacej formácie oddelil jeden štvormotorový bombardér a posádka, pravdepodobne v dôsledku chyby motora, povyskakovala a letci pristáli pomocou padákov. Stroj ďalej letel pomaly a v oblasti terajšieho Československa v okolí mesta Losonc (Lučenec) havaroval. Američanov, ktorí bezpečne pristáli, zajali a následne transportovali do Balassagyarmatu." potvrdzuje rovnaký scenár aj Nándor Mohos z Maďarska. Z novinového článku s názvom "Kvôli mučeniu amerických pilotov zavreli troch dozorcov" z roku 1946 sprostredkovaného práve Mohosom sa dozvedáme o tom, čo sa dialo s letcami: "Zo zasiahnutého lietadla pomocou padáka vyskočilo deväť členov posádky. Niektorí pristáli v obci a niektorí na území obce - teda v poli. Niektorí boli pri zoskoku poranení. Na miesto zoskoku prišli četníci, zajali ich a odviedli ich na veliteľstvo v Szécsény... Ranených členov posádky si odviedla vojenská eskorta (…) do Balassagyarmat do väzby. Po oslobodení sa zistilo, že v zajatí boli letci kruto týraní a spustilo sa vyšetrovanie.“
Zistilo sa, že vojaci, ktorí eskortovali zajatcov boli Kolbányi András, Lippai Ernö a Csillag László. Kolbányi vraj odopol vojenský remeň a ním začal biť ranených vojakov. Týranie trvalo celú noc, schodisko, steny aj dlážka boli celé od krvi. Očití svedkovia tvrdili, že celú noc bolo počuť stenanie mučených, ktoré nad ránom ustalo. Jeden zo zajatcov musel ráno krv poumývať a všetko poupratovať. Ranených a dobitých zajatcov dali do takých ciel, kde neboli prične, zbitých a ubolených ich hodili na betónovú podlahu, kde strávili celý deň a ďalšiu noc. Csillag László bol na druhý deň v službe a ostatným vojakom sa údajne chválil, že "ešte aj dnes ho bolí ruka od toho, ako si s chuťou vyfackal amerických vojakov"
Kurinecký les pamätá zrútenie vojenského bombardéra
Zdroj: Rimava.sk/ FOTO: Planes of World War II/ Blog Petra Kaššáka
