Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Publikácia „Rimavská Sobota na starých pohľadniciach“, ktorú napísala Oľga Bodorová v roku 2008, je v kníhkupectvách na Slovensku dlhodobo vypredaná. Posledné výtlačky sú v predaji v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote, ktoré sídli v Dome kultúry. Kniha vás vráti v čase a vyrozpráva niekoľko príbehov z niekdajšieho života mesta.
K jej napísaniu bola pôvodne oslovená Danielom Kollárom, majiteľom Vydavateľstva DAJAMA, bývalá riaditeľka Domu kultúry Milana Jutková. Ona v tom čase ponuku odmietla a odporučila etnologičku Oľgu Bodorovú.
Prečítajte si tiež: Oľga Bodorová vydala novú knihu, zameriava sa na hrnčiarstvo
„Ja som sa vtedy tejto téme intenzívne nevenovala, navyše to bolo pre mňa popri riadiacej práce v múzeu časovo náročné, ale neskutočne ma lákalo vypovedať svedectvo o našom meste aj knižne,“ povedala niekdajšia riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová.
Článok pokračuje pod reklamou
Edícia na starých pohľadniciach mapuje vybrané lokality a regióny od vzniku prvých fotografií do konca druhej svetovej vojny. „Povedala som D. Kollárovi, že nemám dostatok prameňov, to znamená starých pohľadníc Rimavskej Soboty, z ktorých môžem čerpať. Pohľadníc do roku 1945 sme mali v múzeu málo, potrebovali sme dostatočnú databázu, aby bolo všetko zachytené. Povedal mi, že pozná mnoho zberateľov, a že mi pošle dovtedy vydané publikácie, aby som sa dostala do obrazu,“ vyjadrila sa autorka s tým, že po získaní zdrojov bola tejto ponuke naklonená.
Otázkou je, prečo D. Kollára, rodeného Trnavčana, oslovila R. Sobota. „On má manželku, ktorej predkovia pochádzajú z Hnúšte, často sem chodievali a nejako dospel k záveru, že siedma edícia by mohla ukazovať život v Rimavskej Sobote. Mňa to prelomilo a ponuku som prijala,“ vysvetlila.
Aj keď kniha patrí do edície, je predsa len v niečom iná. Bola prvou, v ktorej sa nachádzajú súvislé texty o histórii mesta, námestí, budov, inštitúcií, ulíc či iných objektov. „Presadila som si to. S tým ale prišlo isté obmedzenie. V knihe nie je zmienka napríklad o prvom taxikárovi alebo prvej benzínovej pumpe, pretože sa to tam jednoducho už nezmestilo,“ uviedla Bodorová s tým, že písanie knihy jej trvalo 6 mesiacov.
Hneď po vydaní publikácie bola v múzeu v roku 2008 sprístupnená výstava s rovnomenným názvom, Rimavská Sobota na starých pohľadniciach, kde mohli návštevníci vidieť nielen čerstvo vydanú publikáciu, ale aj fotografie a pohľadnice, ktoré v nej boli použité.
Prečítajte si tiež: Bola súčasťou Gemersko-malohontského múzea 47 rokov. Oľga Bodorová skončila na svojom poste
Podľa slov Bodorovej sa výstavy zúčastnilo mnoho ľudí. „Autentické zábery na kostoly, rôzne objekty, obchody, ktoré už zanikli, mali veľký význam. Som rada, že som to zvládla popri náročnej práci v múzeu. Až teraz, keď som na dôchodku, si uvedomujem, aká to bolo neskutočná zodpovednosť a ako málo som mala času. Toto všetko sa dialo do polnoci, niekedy aj dlhšie,“ dodala. Ešte počas konania výstavy sa všetky publikácie v Rimavskej Sobote a inde na Slovensku predali.
Oľga Bodorová bola neodmysliteľnou súčasťou Gemersko-malohontského múzea 47 rokov.
30. septembra 2022 ukončila etnologička, muzejníčka, dlhoročná riaditeľka múzea - svoje pôsobenie v GMM.
Celý svoj produktívny život pôsobila v múzejníctve. Začínala v Slovenskej národnej galérii - Zvolenský zámok (1970) a v Slovenskom národnom múzeu - Bratislavský hrad (1970 - 1971). Do Gemersko-malohontského múzea nastúpila v roku 1975 a v roku 1999 sa stala jeho riaditeľkou.
Aj keď mala kniha u čitateľov úspech, jedna vec predsa len jej autorku mrzí. „Žiadna inštitúcia, žiadna škola či učiteľ dejepisu ma neoslovil s ponukou pripraviť besedu. Mám spracovanú aj prezentáciu o histórii Rimavskej Soboty. Jedine Daniel Csúr ma asi pred tromi rokmi oslovil na turistický sprievod mestom. Zúčastnilo sa ho okolo 50 – 60 zanietených ľudí, ktorým takmer 2,5-hodinový výklad veľa prezradil z histórie nášho mesta. Nakoľko sme na prvom sprievode prešli len Hlavné námestie, pokračovaním cez Ulicu SNP sme dospeli až na Námestie M. Tompu,“ prezradila.
Z množstva pútavých príbehov si nevie vybrať, je to pre ňu ťažké, keďže tých obľúbených má viac.
„V roku 1880 bol v R. Sobote založený korčuliarsky spolok. V čase, keď som písala knihu, som nevedela, kde sa tá budova nachádza. Vyčítala som si to, pretože neďaleko bývam, tak by som ju mala poznať. Išla som s dcérou hľadať túto budovu, a naozaj, na Športovej ulici stojí. Objav budovy z konca 19. storočia ma fascinoval.“
Druhý príbeh sa týkal úspešného zmrzlinára Ramadana Hazíra, ktorý sa do mesta prisťahoval z Macedónie okolo roku 1910.
Ako výrobca chutnej balkánskej zmrzliny bol pre cukrárov v R. Sobote konkurentom a oni voči nemu protestovali.
Dostal zákaz predávať zmrzlinu z dvojkolesového vozíka na Hlavnom námestí a bol prinútený ju predávať v bočných uličkách.
Článok pokračuje pod reklamou
„Chcela som napísať aj jeho príbeh, pretože mnohí Soboťania si ho pamätajú. Žiaľ, žiadne fotografie som k nemu a jeho vozíku nemala. Snažila som sa spolupracovať aj s jeho synom, ale podobne ako ja, žiadne snímky nemal. Až pred nejakými tromi rokmi som si všimla v knihe, v časti Daxnerove kasárne, na jednej fotke vozík. Išla som za jeho synom, ktorý ešte vtedy žil, s nadšením, že som ho konečne našla. Odpovedal mi, že to nebol zmrzlinársky vozík jeho otca, z čoho vyplýva, že tu boli dvaja zmrzlinári, ktorí predávali zmrzlinu z vozíka. A to všetko popri domácim konkurentom...“ vysvetlila a doplnila, že pohľadnice sú pravdivým autentickým dôkazom danej doby.
„Ako nefalšovaní svedkovia v čase a v priestore, podávajú aj po rokoch svedectvo o našej minulosti. Keď sú interpretované pamätníkmi, zrazu pred nami ožívajú zmiznuté nemé tváre, život v objektoch odhalí zaniknutú slávu ich majiteľov a v neposlednom rade cez ne spoznávame našu mikrohistóriu. Preto patrí veľká vďaka Danielovi Kollárovi a vydavateľstvu DAJAMA, že začal, a úspešne pokračuje, v edícii na starých pohľadniciach. Tie knihy sú históriou regiónov, ktoré sú zabudnuté, tak, ako aj náš Gemer-Malohont, ktorý aj prostredníctvom kníh ožíva,“ uzavrela Oľga Bodorová.
NENECHAJTE SI UJSŤ
